Ako kvalitne riadiť zásoby

Manažment zásobovania je vo veľkej miere na základe nákladovej funkcie zásob orientovaný na analýzu nákladov na zásobovanie, stanovenie optimálnej výšky zásob a riadenie rizika pri zásobovaní.

Kvalita riadenia zásob má zásadný vplyv na rentabilitu podniku, ktorá je vyjadrená prostredníctvom dôležitého ukazovateľa, t. j. ZISKU a výšky zásob, a preto moderné riadenie zásob by malo byť založené na troch základných pilieroch:

1. na reťazci tvorby hodnôt,
2. na skracovaní priebežnej doby reťazca tvorby hodnôt,
3. na monitorovaní stavu zásob pre potreby riadenia produktivity a likvidity.

Riadenie zásob dnes využíva moderné trendy ako je napr. prístup JIT – Just in Time – japonský prístup riadenia zásob. Je to systém riadenia zásob na základe operatívneho plánu podniku, t. j. zásoby nemusia byť k dispozícii na skladoch u výrobcu, ale podľa jeho požiadaviek sú dodávané dodávateľom v čase, keď ich podnik potrebuje pre výrobu konkrétneho výrobku. Tento spôsob riadenia zásob sa osvedčil najmä v zákazkovej výrobe. Nie však všetky podniky môžu fungovať na princípe JIT, pretože pre zabezpečenie plynulého chodu výrobného procesu potrebujú mať zásoby na sklade, nemôžu to riešiť operatívnou dodávkou. A práve tu vzniká problém, ktorý sa týka výšky zásob, ktoré by mal mať podnik na sklade, aby pokryl výrobu a zároveň, aby náklady na procesy zásobovania a skladovania boli minimálne.

Prečo je potrebné zaoberať sa otázkou optimálnej výšky zásob

Pretože zlé riadenie zásob môže spôsobiť podnikom nemalé problémy s počtom nevybavených objednávok, s nespokojnými zákazníkmi, s vysokou viazanosťou finančných prostriedkov v zásobách, so zastaralosťou a znehodnocovaním zásob, so zhoršovaním vzťahov s odberateľmi a pod.

Japonci považujú zásoby za „nepriateľa produktivity práce a príčinu všetkého zla vo výrobe“.

Snažia sa zásoby redukovať na minimum, resp. celkovo ich eliminovať. Okrem už spomenutého prístupu JIT existujú v praxi analýzy, ktoré sa používajú pri riadení zásob pod názvom ABC analýza a XYZ analýza. Analýza ABC je založená na princípe zoradenia zásob do troch kategórií, t. j. A, B, C podľa ich dôležitosti vo výrobnom procese vo vzťahu k výške dosahovaného obratu. Výsledkom tohto zoradenia zásob je zhodnotenie ekonomickej efektívnosti jednotlivých kategórií zásob vo vzťahu k tvorbe ZISKU.

Okrem ukazovateľa obratu môžeme sledovať aj štruktúru zásob a ich podiel na celkových zásobách podniku a zistiť, ako jednotlivé kategórie zásob ovplyvňujú náklady podniku, tak pôsobia na výsledok hospodárenia podniku. Druhou metódou je metóda XYZ, ktorá zoraďuje jednotlivé zásoby do troch kategórií X, Y, Z podľa ich spotreby, t. j. stála spotreba, premenlivá spotreba, občasná spotreba. Výsledkom tejto analýzy je ekonomický dopad spotreby zásob súvisiaci s tvorbou pridanej hodnoty, ako aj plánovanie budúcej spotreby zásob.

Aké analýzy sa uprednostňujú v praxi

Z finančného hľadiska pri riadení zásob sa v praxi preferujú analýzy stanovenia doby obratu zásob a rýchlosť obratu zásob – tzv. obrátkovosť, ako aj viazanosť zásob a ich rentabilita. Z hľadiska štatistického prístupu sa používajú v oblasti riadenia zásob aj rôzne štatistické charakteristiky ako priemerný stav zásob, smerodajná odchýlka zásob, minimálne zásoby, maximálne zásoby, variačné rozpätie zásob, modálna hodnota zásob a pod.

Jedným z možných nástrojov riadenia zásob je aj systém SCM „Supply chain management“ – logistický koncept riadenia dodávateľských reťazcov, ktorý môže prispieť k spresneniu rozhodovania a zvýšeniu plynulosti materiálových tokov v podniku, ktoré súvisia s procesmi zásobovania.

Všetky tieto nástroje sú vhodným predpokladom pre efektívne riadenie zásob. Zásobovanie a optimálna dodávka zásob predstavuje problém, ktorý v praxi môžeme riešiť aj prostredníctvom kvantitatívnych metód riadenia zásob.

Jedným z modelov zásobovania je optimalizačný model riadenia zásob

Tento model môže mať deterministický (t. j. príčinne podmienený) alebo stochastický (t. j. náhodný) charakter, pričom deterministický model riadenia zásob musí spĺňať určité podmienky:

• dopyt po položke musí byť vopred známy,
• neuvažuje sa s prípadným deficitom zásob,
• neuvažuje sa s poistnou zásobou,
• model smeruje k minimalizácii celkových nákladov na zásobovanie,
• optimalizácia znamená nájdenie optimálnej veľkosti objednávky.

Modelovanie zásob prostredníctvom deterministických modelov sa uskutočňuje na základe konkrétneho algoritmu krokov, pričom najdôležitejšou rozhodovacou premennou je objednané množstvo zásob, resp. optimálna veľkosť objednávky. Charakterizuje množstvo zásob, ktoré sa jednorazovo dodajú na sklad, odkiaľ sa postupne odčerpávajú podľa výrobného procesu a intenzity čerpania zásob. Čas medzi príchodom objednávky na sklad a momentom vyčerpania všetkých zásob charakterizuje dodávkový cyklus. Závisí od intenzity čerpania zásob a od veľkosti objednávky. Počet objednávok za určité časové obdobie je inverznou hodnotou dodávkového cyklu. Hladina objednania je premenná, ktorá charakterizuje výšku zásob materiálu, na ktorú keď klesnú zásoby, treba uskutočniť novú objednávku. Čas medzi momentom objednania a momentom príchodu objednaného tovaru na sklad je dodacia lehota. Premennou, od ktorej závisí objednávané množstvo tovaru, hladina objednania a moment objednania, je intenzita čerpania zásob, resp. spotreba zásob. Tieto ukazovatele nám umožňujú kvantifikovať optimálne parametre deterministického modelu.

Na čo sa zamerať?

Otázka vznikajúca pri riešení modelov teórie zásob znie: Kedy a koľko zásob sa má dodať do skladu tak, aby celkové náklady na zásobovanie v danom časovom období boli minimálne? Pričom vychádzame z účelovej funkcie celkových nákladov, ktoré sú tvorené súčtom jednotlivých nákladových druhov, ku ktorým patria:

1. náklady skladovania (označenie: Ns) – všetky zložky súvisiace so skladovaním, pričom závisia od skladovaného množstva,
2. náklady objednávky (označenie: No) – obstarávacie náklady, náklady súvisiace s jednou dodávkou, pričom nezávisia od jej veľkosti (napr. telefón, poštovné a i.),
3. náklady spojené s nákupom tovaru (označenie: Oc) – nákupná cena,
4. náklady spojené s nedostatkom tovaru (označenie: Nd) – tzv. náklady deficitu, ak sa dá predpokladať veľkosť neuspokojeného dopytu.

Stav zásob každého druhu v podniku kolíše a zásoby sa pohybujú od maxima v deň dodávky po minimum v deň pred novou dodávkou.

Cieľom modelu je teda minimalizovať celkové náklady, to znamená určiť takú veľkosť dodávky, pri ktorej celkové náklady budú minimálne.

Nc= Ns+No+Oc+Nd – minimalizácia nákladov

Model vychádza z určitých krokov, pričom prvým impulzom pre výpočet charakteristík modelu je stanovenie vstupných parametrov modelu, ku ktorým patria:

λ – intenzita čerpania zásob (množstvo)

Ns – náklady na skladovanie (Eur/jednotku)

No –náklady na obstaranie zásob (Eur/objednávku)

Oc – obstarávacia cena (Eur)

τ- dodacia lehota (čas)

Algoritmus modelovania – určenie optimálnych charakteristík modelu zásobovania: