Rozloženie síl v globálnej ekonomike v poslednom čase zaznamenáva čoraz výraznejšie zmeny – na scéne sa objavuje skupina rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ktoré atakujú pozície roky zastávané vyspelými štátmi. Podľa štvrťročnej prognózy Ernst & Young, ktorá sa zameriava na novonastupujúce ekonomiky (Rapid Growth Markets Forecast), mal by sa hrubý domáci produkt (HDP) týchto rýchlo rastúcich krajín v tomto roku zvýšiť priemerne o 6,2 %. Porastú tak pravdepodobne takmer štyrikrát rýchlejšie než stagnujúca eurozóna.

Aký vplyv bude mať spomalenie globálnej ekonomiky na rýchlo rastúce trhy?

Závislosť rozvíjajúcich sa ekonomík od obchodu s ich vyspelejšími partnermi sa od roku 2005 postupne znižuje, tak ako klesá podiel vyspelých ekonomík na svetovom hospodárstve a ako sa zvyšuje domáci dopyt na rýchlo rastúcich trhoch. Napriek tomu export do rozvinutých krajín pre rýchlo rastúce ekonomiky stále predstavuje takmer 15 % ich HDP.

Podľa prognózy Ernst & Young sa predpokladá, že ak by sa eurozóne nepodarilo riadene zvládnuť dlhovú krízu niektorých ich členov a upadla by do ďalšej recesie a ak by v nasledujúcich dvoch rokoch stagnoval rast americkej ekonomiky, HDP rýchlo rastúcich krajín by sa v roku 2013 zvýšil priemerne iba o 3,2 %. Rástli by tak oveľa pomalším tempom, než je v súčasnosti odhadovaných 6,8 %, no stále ide o rast, ktorý im vyspelé ekonomiky môžu len závidieť. „Tento negatívny scenár by výrazne ovplyvnil nielen štáty v strednej a východnej Európe vrátane Slovenskej republiky, ktoré majú so svojimi susedmi úzke obchodné väzby, ale aj vývozcov ropy a ďalších komodít, ako sú Rusko, Brazília a Čile. Ich export by totiž znehodnocovali klesajúce ceny aj menší dopyt,“ komentuje Jan Fanta. Výrazne by utrpeli aj ďalšie štáty previazané so svetovou ekonomikou úzkymi obchodnými a finančnými väzbami, napríklad Kórea alebo Singapur. „Naproti tomu vplyv na krajiny ako Čína alebo India by bol menší, čo je dané okrem iného veľkosťou ich domáceho trhu a pozitívnym efektom nižších cien ropy a ďalších komodít.“

Slovenská republika – vyhliadky exportu sa zhoršujú, spotreba domácností stagnuje

Rast slovenskej ekonomiky stratil v druhom štvrťroku tohto roka dynamiku. Oproti prvému štvrťroku, keď sa HDP zvýšil o 1 %, bolo tempo jeho rastu len 0,5 %. V posledných mesiacoch sa navyše výrazne zhoršili vonkajšie ekonomické podmienky, takže sa v druhom polroku očakáva útlm zahraničného dopytu. Vzhľadom na tieto faktory predpokladáme v tomto roku 2,8 % rast.

Súkromná spotreba je oslabená stále vysokou mierou nezamestnanosti. Tá v druhom štvrťroku 2011 na Slovensku dosiahla až 13,6 %, čo je oveľa vyššia úroveň než vo väčšine susedných krajín. Priemerná miera nezamestnanosti za celý rok 2011 sa odhaduje na 13,4 %, čo by bol lepší výsledok než v minulom roku, keď nezamestnanosť bola 14,4 %. „Fiškálny deficit v období od januára do júla 2011 klesol celkovo o 732 miliónov eur v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2010. Predstavuje to viac ako jeden percentuálny bod HDP. Očakávame, že tento rok fiškálny deficit klesne na úroveň 5,3 % HDP a do roku 2015 dosiahne 2,7 % HDP,“ dodáva Jan Fanta.

Potenciál rýchlo rastúcich ekonomík na ďalšie desaťročie

Tieto krajiny majú napriek výraznému rastu, ktorý zažívajú v posledných rokoch, stále veľký ekonomický potenciál. Motorom ich ďalšieho rozvoja budú pokračujúca industrializácia a urbanizácia, spolu s rastom počtu obyvateľov a posilňovaním strednej triedy. Vďaka efektívnejšiemu ekonomickému riadeniu a politickej stabilite, vysokej miere investícií a úspor a relatívne nízkym verejným dlhom sú tieto krajiny atraktívne pre investície západných korporácií, ktorých domáce trhy nerastú a ktoré majú záujem investovať v ekonomikách s väčším rastovým potenciálom.

Objem priamych zahraničných investícií v rýchlo rastúcich ekonomikách sa zvýšil z 205 miliárd amerických dolárov v roku 2000 na 444 miliárd amerických dolárov v roku 2010. Do týchto krajín dnes prúdi asi polovica všetkých priamych zahraničných investícií.

Zdroj: TS Ernst & Young