• Získali ste ocenenie Podnikateľ roka. Čo to pre vás znamená?

Páči sa mi, lebo sa nedá kúpiť a ľudia, ktorí toto ocenenie získali, sú na úrovni. Dostať ho nemôže nemorálny človek. Príbehy všetkých finalistov boli veľmi zaujímavé. Bol som prekvapený, že na Slovensku máme takýchto ľudí. Nepoznám celebrity, lebo nemám televízor, ale za finalistami ocenenia niečo je a je škoda, že sa o nich nevie. Klobúk dole pred Ernst & Young. Takto by si mali robiť reklamu všetky firmy.

• Vy ste vyštudovaný lekár. Ako sa stalo, že ste založili cestovnú kanceláriu?

Nielen vyštudovaný. Istý čas som aj pracoval na kardiológii, učil na LF UK. Chcel som robiť vždy niečo zmysluplné, aby bol môj život na tejto planéte užitočný. Pomáhať iným – len v tom vidím zmysel. Preto ma medicína napĺňala. A keby nebolo toho, že máme záhradu na Devíne, možno by som lekárom aj ostal. Ale často som sa pozeral cez ostnatý drôt na Rakúsko a to vo mne podnietilo takú túžbu po cestovaní, že ma chytilo viac ako medicína a dodnes sa ho neviem nasýtiť.

• BUBO je trochu iná cestovka – neponúka klientom klasické dovolenky vo vychytených letoviskách. Od začiatku ste mal takéto predstavy?

Tam, kde iní končia, my začíname. Dávame ľuďom zážitky. Chceli sme to robiť takto a naučili sme sa to. Ide o 20-ročné know how. Začali sme, keď boli za korunu sprivatizované komunistické cestovky a dovolenka znamenala ležať na pláži v Chorvátsku. Také dovolenky existujú doteraz, ale inteligentnejší ľudia hľadajú intenzívnejší život. Môžete s nami cestovať biznisklasom, bývať v najlepších hoteloch, ale základ je zážitok. V našom katalógu je kategória Eurokemping. Niektorí kolegovia si myslia, že nám kazí meno – ako keby vyrobilo BMW lacnejšiu motorku – ale ja túto kategóriu chcem. Beriem ju ako podporu cestovania, pretože nie každý má šancu zarobiť toľko peňazí, aby si mohol dovoliť drahé ubytovanie. Beriem ju ako podporu cestovateľstva a chodím tam so svojimi deťmi. Tento typ dovolenky – podobne ako cyklistické zájazdy – je o tom, že treba tráviť čas spolu a pomáhať si, keď niekto nevládze.

Chcem robiť pre intelektuálnu elitu národa, pre ľudí vzdelaných a túžiacich po vzdelaní. Ľahká cesta nikam nevedie.

• Vaše dovolenky sú veľmi aktívne.

Ľudia hovoria, že na dovolenke si potrebujú oddýchnuť. Ale odviezť sa do rezortu a celé dni len popíjať, kŕmiť sa a ležať na pláži s mobilom pri uchu, to nepovažujem za oddych. Nechcem robiť pre ľudí, ktorí majú takéto požiadavky.

Preto my vo firme napríklad beháme maratóny. Naposledy sme bežali z Devína do Bratislavy a všetky firmy sme „pobili". (úsmev) Samozrejme, máme aj problémy, pretože zakaždým niečo nevyjde, ale vtedy klientovi osobne zavolám a vysvetlím situáciu a vždy sa snažíme splniť všetko, čo sme sľúbili. A mysliaci človek takýto prístup vie oceniť – chápe, že nemôžeme za to, že Air France meškal dve hodiny. Sme čestná firma, ktorá robí s víziou, a máme najlepší pomer medzi cenou a vysokou kvalitou služieb. A najmä – vieme svoju prácu robiť. Konkurencia nemá šancu.

• Aké sú vaše kritériá na sprievodcov?

Základ je vysokoškolské vzdelanie, jazyky. V partii, s ktorou som začínal, boli lekári, právnici, aj architekti a všetci boli nadšenci – spájala nás láska k cestovaniu. Niektorí už robia svoje povolania, z niektorých sa stali veľvyslanci, ale stále sme v kontakte a niekedy si idú „zasprevádzať". Zo sprievodcu sme spravili osobnosť. Náš sprievodca nie je delegát, ktorému neviete ani meno. Nedávno som mal prednášku na Ekonomickej univerzite v Bratislave a jeden pán profesor, ktorý s BUBO absolvoval cestu, vstal a chválil nášho sprievodcu Ivana Strapeka. Povedal, že precestoval celý svet, ale takéto niečo ešte nezažil. Keď totiž máte dobrého sprievodcu, tak sa vám bude páčiť každá destinácia, zažijete úžasné veci napríklad aj na Slovensku. Musíte vedieť krajinu správne predviesť: nie je to iba dobrý hotel a tie isté miesta, ktoré vám ukážu všetci. Cestovať podľa bedekra je nanič.

Sú ľudia, s ktorými sme cestovali po Afrike, a chceli tam ísť zase. Ale prehovorili sme ich, že treba vyskúšať aj niečo iné, čo si myslia, že nechcú. Myslíte si napríklad, že Antarktída by vás nebavila, alebo že v Rwande nič nie je? My vás presvedčíme, budete očarení. A garantujeme bezpečnosť! Ľuďom, ktorí majú kondíciu, sa snažíme dať špecialitky. Zavedieme vás do najlepších reštaurácií v krajine, ale ukážeme vám, aké vynikajúce môže byť aj najlacnejšie jedlo na ulici, pretože dobrá vec nemusí byť zákonite najdrahšia.

• Čo ste sa museli naučiť, aby ste vedeli ponúknuť klientom takéto služby?

Veľmi sme sa vyvíjali: od vzniku v roku 1993 do roku 2004 sme nemali takú kvalitu – hotely neboli najlepšie, džípy sa kazili, mnohé veci sa robili na kolene. Keď sa vám sa zo skupiny 20-tich ľudí zrazu dvaja-traja sťažujú na úroveň služieb, ďalší dvaja ochorejú, potom sa partia rozsype. Ale keď sa všetci usmievajú a ťahajú za jeden povraz, keď vidím, že sme OK, môžem navrhnúť aj veci na hrane. Úroveň služieb je dôležitá aj preto, aby mal človek energiu a mohol si dovoliť „zažiť". Aby som napríklad mohol skoro vstať, aby som bol na mieste presne vtedy, keď otvárajú v Teheráne unikátne múzeum s najúžasnejšími šperkmi na svete.

Takéto detaily sú dôležité. Veľmi veľa nápadov a iný pohľad mi pomohli získať napríklad aj maratóny, ktoré som si odbehol v New Yorku, Guatemala City, Tokiu a inde. Vtedy vidíte mesto z iného uhla.

Dnes je celá naša firma založená na top výkone. Pred desiatimi rokmi sme si povedali, že chceme byť najlepší na Slovensku a u nás to tak všetci cítia. Snažíme sa byť iní a všetko robiť s láskou. Produkt musí byť kompaktný od začiatku až dokonca: ponuka, informácie, služba a sprievodca doťahujúci koniec. Každá cesta je príbeh. Všetko je záležitosťou praxe. Vyhľadať veci, ktoré v žiadnych bedekroch nenájdete. Ak chcete naozaj intenzívny zážitok, musíte ho doslova vykutrať. Ľudia, ktorí boli na Kube s nami, videli trikrát toľko ako iní turisti. Dnes sa veľa hovorí o kríze, ale my ju absolútne nepociťujeme vďaka kvalite našich služieb. A čestnému prístupu.

• Zaujíma sa veľa ľudí o prácu u vás?

Asi tristo ročne. Z nich vyberie Jožo Želizňák povedzme desiatich a z nich zostanú nakoniec piati. Je to tvrdá robota, extrémne psychicky náročná, pretože často treba riešiť krízové situácie a velíte klientovi, ktorý si zaplatil, a musíte mať silu byť lídrom. Preto máme aj školenia, ako sa zo sprievodcu stať lídrom a noví sa učia od starších. Sme malá firma, poznáme sa a cítime sa a aj preto nám mnohé takéto veci idú ľahšie. Naši ľudia vidia, ako sa správame my v našom ústredí – v Base campe – a tak nás ľahšie môžu nasledovať, ako keby sme boli vzdialení niekde v zahraničnom ústredí.

• V akých oblastiach vzdelávate svojich ľudí?

Každý má svoj región, ktorý dôverne pozná, pretože v ňom istý čas žil, študoval, pracoval. Sú medzi nami napríklad politológovia a podobne. Všetci ovládajú jazyky. Tomáš rozpráva arabsky, Jožo prekladá knižky zo švédčiny, veľa ľudí rozpráva indonézsky, čínsky a španielsky. Ale o to tu nejde. Hľadám ľudí, ktorí majú záujem a morálku, ktorí sú ochotní slúžiť a pritom sú takí odborníci, že každý je k nim slušný, lebo vidí, že si to zaslúžia. Ale musia vedieť aj všeobecné veci. Sme jediná cestovka, ktorá vydáva vlastné skriptá pre svojich sprievodcov – „Bubo cestovateľská akadémia" – a školíme ich samozrejme aj v oblasti prvej pomoci. A musia milovať cestovanie, zdieľať s firmou nadšenie a musia veriť tomu, že klientovi chceme dať zážitok a nadchnúť ho. Toto je najťažšie. Ale keď sa nám to už podarilo zlomiť, tak ideme ako valec. Nový tomu spočiatku neverí, lebo my Slováci sme takí, ale keď nastúpia do fungujúceho kolektívu, tak sa pridajú. Mnoho nekvalitných vecí na Slovensku je zapríčinené tým, že murári stavajú dom, postavia ho nakrivo a nikto sa neozve. Dnes tu poznám veľmi málo ľudí, ktorí sú hrdí na svoju robotu, ale my v BUBO sme hrdí. Ale je za tým strašne veľa roboty, ktorú nevidno, detailov. A moja úloha je, aby sa to nerozpadlo, aby sme nezaspali na vavrínoch. Možno nie som ideálny riadiaci pracovník, ale pretože stále milujem cestovanie, stále sprevádzam, tak riadim vlastným príkladom. Tvrdá robota, nadšenie, vlastný príklad a samozrejme musí tam byť cukrík – tento rok dostane najlepší sprievodca Rolexky.

Ale keď niekto urobí chybu, strhnem mu aj tri štvrtiny platu a nezaujíma ma vysvetľovanie. Toto je ako vojenská operácia – vždy je to iné, vždy náročné a vždy sa niečo stane. Snažíme sa, aby cestovali aj dievčatá z kancelárie, robíme teambuildingové akcie – nedávno sme boli napríklad v Číne.

Ak chcete top produkt, musíte investovať do vzdelania.

Byť lepší, za tým je veľa systematickej driny a my tu drieme, ale s úsmevom. A potom máme výsledok a cítime zadosťučinenie. Vo firme sa vie o každej pochvale, aj o každej sťažnosti. Nič sa nezametie pod koberec. Dievčatá z kancelárie potom môžu s čistým svedomím odporučiť zájazd, ide to od srdca a klient to cíti.