Mgr. Ján Uriga, PhD.
Deloitte Slovensko

Perfekcionisti v mojom okolí mi výrazne pomáhajú rozširovať obzory poznania zákutí ľudskej duše. Človek by ani netušil, ako ďaleko sa v niektorých činnostiach dá zájsť. Niekedy ide naozaj o zúfalé stavy, kedy veľmi zvažujem, či nejde o obsesiu. V konzultingu, v ktorom pôsobím, sa určitá miera perfekcionizmu priam predpisuje. Počúvam: „Klientovi treba dodať super prezentáciu s lietajúcimi znakmi v plne farebnom rozlíšení, musíme mu dať viac, ako očakáva." – a podobné, priam propagandistické heslá. Otvorene priznávam, že s tým často zápasím a občas vytiahnem do boja proti powerpointovým orgiám mojich perfekcionistických kolegov. Celkove na mňa perfekcionizmus, ktorý niektorí hrdo menujú aj maximalizmom, pôsobí ako úder baranidlom na hradnú bránu. Je iba otázka času, kedy budú lietať triesky. Čo s nimi robím? Snažím sa čo najpresnejšie vysvetliť štruktúru konečného produktu, aby poznali, na čom mi záleží a čo nemôžu „prehnať" a ostatné nechám na nich, aby sa mohli realizovať. No a hlavne to zasadím do času. Konečnou poznámkou perfekcionistu, že stále nie je spokojný, ako vyzerá výsledok, sa zásadne nezaoberám, aby som sa v krážoch tohto prístupu k životu neocitol hlbšie aj ja...

Broňa Biela
pôsobí v spoločnosti
Lenovo Slovakia, s. r. o.
ako HR partner

Spomínam si na jedného perfekcionistu – teda perfekcionistku. Je to zahraničná kolegyňa, ktorá pravidelne každého „vytáča" svojimi detailnými upozorneniami, otázkami, tabuľkami, výpočtami, zákazmi a príkazmi na opätovné prekontrolovanie a pod. Osobne som človek tolerantný (koniec koncov pri práci s ľuďmi treba mať snáď stonásobnú mieru tolerancie a empatie), ale priznám sa, že som aj dosť netrpezlivá. Chcem mať prácu hotovú rýchlo a perfektne, aby som sa mohla opäť pustiť do niečoho ďalšieho. Pri spolupráci s touto kolegyňou som sa už od začiatku musela „obrniť" úsmevom a absolútnou dávkou silných nervov.

Jedného dňa sa zistila banálna chybička, ktorá sa spravila pred niekoľkými mesiacmi. Moja kolegyňa perfekcionistka bola schopná pohoršovať sa pred celým tímom, s hnevom analyzovať situáciu a hľadať vinníka. Vtedy som do toho vstúpila a rázne, no s úsmevom, jej ukázala, že toto už je hranica. Povedala som jej, že nikomu nepomôže, ak teraz budeme dlho hľadať vinníka a skôr sa musíme zamerať na plán ako situáciu vyriešiť. Kolegyňa mi dala za pravdu, odľahčila sa napätá atmosféra a vtedy celému tímu odľahlo.