Mgr. Ján Uriga, PhD.
Deloitte Slovensko
Skúsenosť s neschopným šéfom patrí bezpochyby medzi tie nemilé momenty pracovného života. Hlavne ak si uvedomíme, koľko času venujeme práci, čím zvyšujeme pravdepodobnosť stretnutí so šéfmi „neschopného druhu“. Štatistiky tvrdia, že práve neschopnosť nadriadeného je jedným z najčastejších dôvodov odchodov kľúčových ľudí. Podstatou prekonania bariéry je identifikácia toho, čo ho neschopným robí. Ľudí viac irituje tzv. sociálna neschopnosť nadriadeného. Šéfovia bez empatie, nadhľadu a ľudského citu sú sami osebe travičmi firemných studní. Tento druh neschopnosti nadriadeného sa dá zvládať buď zmenou osobného postoja v podobe vedomého prehliadania tejto (ne)kvality alebo radikálnym rezom – odchodom či prechodom na inú pozíciu.
Boľavými skúsenosťami si prešli tí, ktorí sa pokúsili svoj problém s neschopným šéfom riešiť u jeho nadriadeného. Napriek dohodám o dôvernosti rozhovoru sa jeho obsah dostal do éteru. Jeho dôsledkom bolo vyhrotenie situácie. Mnohí nadriadení neschopných šéfov sa odťahujú od riešenia podobných záležitostí a vo väčšine prípadov sa priklonia na stranu nadriadeného, veď si ho nakoniec vybrali oni sami. Bohužiaľ, taká je realita.
Sú však aj pozitívne príklady. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť nasadenie šéfa stredne veľkej spoločnosti, ktorý na sebe urobil neskutočne veľa práce. Kúzlo zmeny nastalo v momente, keď získal spätnú väzbu od osoby, ktorú uznával. Teda ďalším nástrojom ako docieliť aspoň minimálne úpravy v správaní neschopných šéfov je nasadiť do boja významné osoby ich okolia, na hlas ktorých počúvajú. V tomto momente končím písanie, keďže mi chce niečo zásadné povedať moja kolegyňa. Na čele má vrásku, takže si idem pre feedback...
Broňa Biela
pôsobí v spoločnosti
Lenovo Slovakia, s. r. o.
ako HR partner
Kto je to neschopný šéf? Taký, čo vás nepodporuje, nerozvíja váš talent, nekomunikuje, zatajuje dôležité informácie alebo aj taký, ktorý vás „nepredáva“ vo firme ďalej a vždy chce byť viditeľný iba on sám. Takých šéfov je neúrekom, každý sa raz s niekým podobným stretne. Otázka je, ako sa k takýmto šéfom zachovať. Výpoveď nie je hneď to najvhodnejšie riešenie, aj keď sa môže v tej situácii a frustrácii zdať ako práve to najľahšie riešenie.
Ani v mojom okolí som sa takýmto šéfom nevyhla. Raz som zažila šéfa, ktorý razil úspech svojho oddelenia krédom „iba uštvaní zamestnanci podávajú stopercentný výkon“. Druhý šéf zapríčinil a ignoroval úplný tímový rozpad oddelenia, no a ďalší, hoci bol v práci od rána, začínal byť produktívny až úderom piatej hodiny a nútil ostatných, aby s ním pracovali do skorých ranných hodín.
Pred materskou dovolenkou som bola ako HR Partner zodpovedná aj za výbery top manažérov. Pri tejto zodpovednej práci som kládla veľký dôraz na to, aby sa žiaden z podobných manažérov na vedúcu funkciu nedostal a dostali sa k nám len tí najsprávnejší a najkompetentnejší.