Mgr. Ján Uriga, PhD.
Deloitte Slovensko

Dobrá správa o nepríjemnom fakte, že sa vo firmách kradne aj intelektuálne vlastníctvo, je, že sa netýka iba Slovákov. Na druhej strane platí, že nezaostávame. Pravdu však treba skúmať veľmi opatrne, keďže nie všetko musí byť ihneď morálnym prehreškom. Obzvlášť pri rozsiahlejších projektoch, na ktorých sa podieľajú početnejšie tímy. Na začiatku sa prideľujú roly a zodpovednosti. To predpokladá, že niekto má za úlohu napríklad vymyslieť riešenia, iný ho zrealizovať, iný ho predá, či odkomunikuje tretej strane. Pri nedostatočnom stotožnení sa so svojou rolou môže vyskočiť „problém“ v duchu témy, že nám niekto naše myšlienky ukradol. V tomto prípade nie je dôvod volať inkvizítora... Ide o teamwork v jeho skutočnom význame.

To, čo je predmetom ohnivých diskusií vo firemných štruktúrach sú, „privlastňovačky“ zásluh a výsledkov. Opäť z psychologického hľadiska ide o relatívne štandardný proces, pretože za úspechom vždy hľadáme najprv seba a pripisujeme si vysoké body, pričom v momente stretu s neúspechom poškuľujeme, na koho by sme zlyhanie zavesili. Napriek týmto neutralizáciám potvrdzujem, že tento jav patrí do denných praktík zamestnancov, nielen manažérov. Najčastejším motívom je egoizmus, elitárstvo, ješitnosť, nadsadený sebaobraz alebo naopak neistota, pochybnosti o svojich schopnostiach, závisť či vedomé intrigárstvo. V oboch prípadoch je výsledok rovnaký.

Táto forma správania spravidla vnútorne rozkladá firmu a hodnotovú štruktúru organizácie. Osobne sa prikláňam k tomu, aby uznaní zlodeji duševného vlastníctva mali napr. na mesiac služobné auto určitej farby, alebo aby platili obedy v kantíne tímu, ktorí poškodili, alebo najväčšia príučka by bola prevziať zodpovednosť za realizáciu projektu, ktorého iniciačný nápad „prevzali“.

Broňa Biela
pôsobí v spoločnosti
Lenovo Slovakia, s. r. o.
ako HR partner

Ja mám to šťastie, že pracujem vo firme, kde sa veľmi dbá na etiku a korektné správanie sa voči druhým. Manažéri majú za úlohu vyzdvihovať úsilie svojho tímu, chváliť pred ostatnými toho, kto si tú chválu zaslúži. Skoro každý týždeň je buď ďakovný meeting, alebo je inak odkomunikované poďakovanie za výnimočný nápad či výnimočný prínos. Dokonca máme aj nástenky, ktoré slúžia na pochvalu zamestnancov pred ostatnými. Takéto správanie ide „zhora“, to znamená, že tak, ako sa správajú manažéri, tak sa správajú zamestnanci. U nás takto funguje úcta a rešpekt k tomu druhému. Ak je to v iných firmách inak, najskôr sa treba zmeniť vo vedení firmy, každodenným správaním ukazovať, čo je vhodné a čo nie: komunikáciou vyzdvihovať výnimočných zamestnancov, ďakovať za zásluhy všade, kde sa dá. Táto zmena bude veľmi rýchlo povšimnutá a zmenia sa aj zamestnanci. Ak však krádež výsledkov vlastnej práce niekoho trápi teraz a potrebuje pomôcť, mal by sa po ukradnutí nápadu obhájiť a vydiskutovať si to na rovinu s tým, kto nápad ukradol. Ďalšie kroky by mali smerovať k vedúcemu a poradiť sa s ním ako ďalej postupovať. Ak nápad ukradol práve náš vedúci, je riešením ísť za vedúcim nášho vedúceho. Ak tam nikto taký nie je, môžeme požiadať o preloženie, pretože sme stratili dôveru vo vedúceho. Možností je veľa, no v žiadnom prípade nemlčme: ak raz budeme ticho, ukradnú nám nápad zas a zas a nakoniec si niekto nečestný zožne ovácie, ktoré by mali patriť nám.