- Vyrastali ste prakticky na hospodárstve, pretože váš otec sa zaoberal chovom hydiny. Poznali ste dôverne túto prácu, lebo ste od 15 rokov otcovi pomáhali, a predsa ste neprebrali rodičovský vzor, ako to niekedy u mladých ľudí býva. Prečo ste sa rozhodli uspieť práve vo finančnom poradenstve? Zdalo sa vám, že to bude jednoduché?
Možno to bude znieť úplne šialene, ale na začiatku som vlastne vôbec nevedela, do čoho idem. Len som po návšteve maminho bývalého kolegu, dnes môjho riaditeľa a skvelého lídra, zacítila akúsi arómu lepšieho života. Že nemusím tak ťažko fyzicky drieť, ale môžem si zarobiť aj inak, krajšou a hodnotnejšou prácou. A že to, čo mi chýbalo – viac sa učiť, pocítiť vlastný úspech a mať viac zážitkov – môžem mať aj ja. Pocítila som, že pri spolupráci s týmto pánom sa mi to všetko môže splniť a vôbec som neriešila, či to bude jednoduché. A začiatky veru ľahké neboli. Ešte na školeniach mi to prišlo ako brnkačka, ale v teréne mi zrazu všetko naučené akosi vypadlo, musela som improvizovať, klient moju neistotu vycítil a bolo po obchode. Zistila som, že sa skrátka musím učiť viac. Ale keď človek niečo v živote chce, tak sa to dokáže naučiť, je to len otázka času.
- Čo vás lákalo – to, že si budete svoj čas riadiť sama alebo možnosť vysokých zárobkov?
Hoci ma lákali aj hmotné veci, teda lepší príjem, dôležitejšie boli tie nehmotné: ocenenie od kolegov, atmosféra tímu a spoločnosti. Aj ten pocit slobody bol pre mňa dôležitý. Asi sa na mňa nalepil v rodine, keďže môj otec je podnikateľ. Ale čo sa na mňa nenalepilo, bola zodpovednosť – a sloboda je veľká zodpovednosť. Každý podnikateľ má najprísnejšieho šéfa: a to je ten, na ktorého sa každý deň díva v zrkadle. Zodpovednosti sa naučíte najlepšie na vlastných chybách, i keď sa hovorí, že sa treba poučiť na chybách druhých. A tak som sa učila. Stálo ma to zopár pokút zo zdravotnej a sociálnej poisťovne za oneskorené odvody. Začínala som z totálnej nuly a na začiatku som často išla do mínusu. Raz som zarobila veľa, inokedy zase boli dva mesiace neúspešných schôdzok a živorenia. Postupne sa to zlepšovalo – keď som sa naučila veľa vecí zo školení, od skúsenejších kolegov a posunula ma aj prax.
- Čo ste vlastne študovali, akú cestu ste si predstavovali predtým, než ste sa stretli s finančným poradenstvom?
Na gymnáziu som patrila k tej väčšine mladých, ktorí presne vedeli, čo NECHCÚ robiť. Vedela som, že NECHCEM byť lekár, NECHCEM byť ekonóm, NECHCEM byť učiteľka, a teda vylučovacou metódou mi ostala chémia. Tá ma aj bavila, a tak rozhodnutie padlo na vysokú školu chemickú. Po roku som už taká nadšená nebola, samé laboratóriá, pokusy, zavreté miestnosti, chýbala mi sloboda a tak som v 2. ročníku ukončila štúdium. Asi to bolo správne, pretože dnes určite viem, čo CHCEM, a nezaoberám sa tým, čo nechcem. Myšlienka má obrovskú silu, a to, na čo celý deň myslíme, to sa skôr či neskôr stane. A teda celý deň myslím na to, že chcem pomôcť ľuďom, že chcem byť lepším človekom, lepšou matkou, lepšou manželkou, a napriek tomu, že život mi hodí občas nejaké polienko, je ich menej, ako keď som rozmýšľala nad tým, čo nechcem a čoho sa bojím.
- Čo ste sa museli učiť najviac – zásady správneho hospodárenia s financiami, podrobné informácie o produktoch bánk a poisťovní alebo zásady komunikácie?
Ak sa spýtate ľudí, ako vnímajú tých, ktorí pracujú vo financiách, odpovede sú niekedy negatívne. Keďže v mojich začiatkoch mi ľudia v mojom okolí často dávali najavo, že otravujem, že som poisťovák a podobne, začala som skúmať, prečo to tak je. Pýtala som sa každého klienta, ktorý mal nejakú negatívnu skúsenosť, na konkrétne dôvody. A bola som veľmi prekvapená. Klienti sa nezaujímali natoľko o technické detaily ani produkty, pretože tomu väčšinou nerozumeli a nevedeli tieto informácie vyhodnotiť. Ale boli sklamaní z nekorektného správania. Hnevalo ich, že keď podpisovali zmluvy, dostali mnoho sľubov o tom, že budú mať aj naďalej odbornú starostlivosť, ale keď potrebovali servis, už o nich nikto nemal záujem. Najviac teda rozhoduje to, či klient cíti, že mu chcete pomôcť a nielen na ňom zarobiť. Či mu dáte pocit istoty. Preto sa môj vzťah s klientom nekončí podpisom zmluvy, ale naopak ešte len začína. Dnes totiž môže skrachovať aj to, s čím by ste nikdy nerátali: banky, poisťovne, možno aj štáty. Ale nikdy by nemali skrachovať vzťahy medzi ľuďmi a snaha urobiť pre druhého človeka to, čo je pre neho najlepšie. A tak som pochopila, že musím dať ľuďom pri stretnutiach niečo viac. Preto sú moji klienti aj mojimi priateľmi, pravidelne ich navštevujem a starám sa o ich financie a nielen to: zaujímam sa aj o nich.
- Nakoľko ovplyvnil zakladateľ vašej spoločnosti – Peter Krištofovič – vaše názory na svet, na prácu a na prístup k životu?
Peter Krištofovič je človek, ktorý má jednu fantastickú vlastnosť. Verí v neobmedzený ľudský potenciál. Takže na začiatku, keď moje sebavedomie bolo na bode mrazu a môj strach väčší ako túžba mať sa lepšie, potrebovala som uveriť, že to dokážem, hoci som začínala z nuly. Hovorieval: pracuj na sebe viac ako na svojej práci a zarobíš bohatstvo. A ja som pracovala a vytrvala. Preto som presvedčená, že v podnikaní je rozhodujúcim faktorom pre dosiahnutie úspechu viera, že človek môže byť úspešný v akejkoľvek oblasti. A to pomáha prekonať aj nedôveru okolia. Pre mňa bola dôležitá vždy aj ďalšia jeho rada: nie je dôležité to, čo sa ti stane, ale to, ako na to zareaguješ. To ovplyvní tvoj život. Dodnes si pamätám na tie odmietnutia, na tie posmešky od ľudí, na obdobie, kedy som samu seba musela presviedčať, že bude lepšie a takmer celá rodina bola proti mne.
Tých 8 rokov bolo naozaj zaujímavých, naučila som sa mnohému. Napríklad pokore. A naučila som sa tiež, že život bude taký, aký si ho vysnívate a taký, aký si zaslúžite. Čo človek dáva, to dostáva.
Foto: archív Z. V.