Odvtedy sa v laboratóriách aj reálnych podmienkach realizovalo mnoho výskumných projektov na potvrdenie či vyvrátenie tohto tvrdenia. V nich sa ukazuje, že hoci kandidáti pri výberovom konaní priam sršali sebadisciplínou, nasadením a intelektom, museli byť neskôr prepustení kvôli nedostatku základných sociálnych zručností.

Môžeme povedať, že hoci jednotlivci vykazujú vysokú úroveň určitých odborných vedomostí, ale nedokážu pritom sociálne konať, v konečnom dôsledku profesionálne zlyhávajú.

Sociálna inteligencia a moderný leadership

John Maxwell, uznávaný expert na leadership, hovorí, že tajomstvo leadershipu tkvie v moci a vplyve. Nie je za tým nič viac a nič menej. Na otázku ako si získať vplyv odpovedá: „Staňte sa expertom na sociálnu inteligenciu“. Znamená to chápať efekty, ktoré vyvolávame u ostatných ľudí, keď s nimi jednáme. Sme spôsobilí ovplyvniť pozitívne dôsledky pri jednaní pre obe strany aktívnym zapojením sociálnej inteligencie ako katalyzátora reakcií. Podmienky súčasného globálneho trhu kladú na manažérov úplne nové požiadavky, ako to bolo pred niekoľkými – aj iba málo – rokmi dozadu. Ekonomická recesia, globálna kríza a ostatné externé vplyvy privádzajú decision makerov denne do nových situácií, v ktorých musia robiť strategické rozhodnutia. Keďže v spletitých situáciách sa ocitajú často prvýkrát, čím sa nemôžu odvolávať na svoje predchádzajúce skúsenosti, musia sa spoľahnúť na interný kompas, ktorý im pomôže identifikovať všetky alternatívy smerujúce k dobrému rozhodnutiu. Do samotného rozhodovania vstupuje viacero premenných, pričom sociálne zručnosti sú považované za pomyselnú tenkú červenú líniu, ktorá sprevádza celý proces.

Rozdiel medzi sociálnou a emočnou inteligenciou

Knižný trh je dostatočne nasýtený publikáciami o emoč­nej inteligencii a o spôsoboch ako s ňou vo vlastný prospech narábať. Hlbšie pristavenie odhaľuje pravdu, že mnoho aj odborníkov aj populárnych autorov nedostatočne rozlišuje medzi sociálnou a emočnou inteligenciou, v niektorých prípadoch sa dokonca chápu ako synonymické. Veľmi vhodné rozlíšenie podáva Salovey a Mayer, ktorí emočnú inteligenciu považujú za časť sociálnej inteligencie, čo zahrnuje schopnosť monitorovať pocity a emócie seba i druhých. Je to schopnosť rozlišovať medzi signálmi a používať túto informáciu s cieľom riadiť druhých myslenie a konanie. Sociálna inteligencia je schopnosťou použiť emocionálnu inteligenciu v sociálnych situáciách. Zahŕňa v sebe interakciu s druhými a pohotovosť odhadovať sociálne situácie okolo seba. Zvyčajným cieľom býva dosiahnuť riešenie win-win alebo najlepšie spoločné riešenie. V kontexte hľadať iba svoje vlastné uspokojenie bez toho, aby to druhá strana spozorovala či pocítila ujmu, hovoríme o machiavelizme. Práve zručnosť narábať s atribútmi sociálnej inteligencie je pomyselnou miskou váh, ktorá rozlišuje medzi úspešným lídrom a tými ostatnými. Sociálne inteligentný líder monitoruje spôsob svojich reakcií v rozličných situáciách a neustále vníma svoju rolu v spojitosti so svojím postavením. Po korporátnych rebríčkoch stúpajú rýchlejšie a vyššie tí, ktorí dobre chápu emočný situačný kontext a aktívne reagujú na zmeny sociálneho prostredia.

(Ne)viera v leadership

Osobne tento názor nerozporuje názory Jima Collinsa, ktorý razí teóriu ateizmu vo vzťahu k leadershipu. Podľa neho svojím spôsobom neexistuje. Paralelu k tomuto tvrdeniu nachádzame v histórii. Prakticky až do obdobia osvietenstva sa Boh považoval za autoritu, ktorá je za všetkým, čo sa deje, či už ide o zemetrasenie alebo inú katastrofu. Práve osvietenstvo s vedeckým obrodením výrazne odmietlo tento model a začalo empirickými metódami vysvetľovať príčiny určitých nevysvetlených javov. Boh prestal byť za všetkým a ľudia prevzali za svoje to, že veci môžu reálne ovplyvňovať a meniť oni sami. Podobne dnes z každej strany počúvame o tlakoch, ktoré smerujú na lídrov s požiadavkou riešiť všetky vzniknuté problémy vo firme. Lenže podobne iba vôľa experimentovať a odhodlanie sám niečo urobiť vedie jednotlivcov k tomu, aby si uvedomili, že za každým riešením nemusí byť iba líder, ale oni sami. Ateizmus tohto druhu – ako presvedčenie prevziať sám zodpovednosť do vlastných rúk – je jedným z prejavov sociálne inteligentného jednotlivca. Zároveň toto tvrdenie potvr­dzuje, že lídrom nie je len formálne ustanovená osoba v hierarchii firmy, ale je ním každý, kto dokáže sociálne momenty posúvať k spoločne najlepšiemu riešeniu.

Ste sociálne inteligentný líder?

Existuje niekoľko spôsobov ako merať sociálnu inteligenciu v konkrétnych situáciách. Zároveň je to téma, ktorá najviac rozdeľuje najmä psychológov, ktorí sociálnu inteligenciu považujú za multidimenzionálny konštrukt. Tvrdia, že nemôže existovať unifikovaný a jediný nástroj, ktorý by toto všetko zakryl pod jedno číslo alebo výrok. Potvrdzujeme, že „skóre“ v sociálnej inteligencii nemá rovnaké parametre, ako ponúkajú klasické inteligenčné testy. Predsa by sme chceli upozorniť na spôsob zachytenia sociálnej inteligencie, a to cez behaviorálny merací nástroj, ktorý bol aplikovaný spojením síl známeho odborníka na oblasť sociálnej a emočnej inteligencie Golemana s dátami globálnej spoločnosti venujúcej sa prieskumom. Výsledkom je rámec, ktorý zachytáva hrubé aspekty sociálnej inteligencie do siedmych kvalít. Tento nástroj je 360 stupňovým hodnotiacim nástrojom, ktorým sú meraní lídri podľa jednotlivých sociálnych kvalít (7). Práve meraním týchto kvalít u vysoko úspešných manažérov sa za posledné desaťročia podarilo model upevniť. Pozrite sa a skúste si odpovedať na ukážky, ako ste na tom podľa vás v týchto dimenziách vy:

1. Empatia
• Rozumiete iným ľuďom, aj keď majú úplne iné zázemie?
• Ste pozorný k potrebám druhých?
2. Naladenie
• Počúvate druhých pozorne a uvažujete, čo druhí cítia?
• Viete sa naladiť na nálady iných?
3. Firemné povedomie

• Rozumiete sociálnym vzťahom a poznáte nepísané pravidlá?
• Oceňujete kultúru a normy skupiny alebo organizácie?

Ďalšie dimenzie sú: 4. Vplyv 5. Rozvoj iných 6. Inšpirácia a poslednou kvalitou je 7. Teamwork

Rozvoj sociálnej inteligencie

Osobne zastávam názor, že sociálna inteligencia je črtou, nie schopnosťou, preto aj spôsoby trénovania či rozvoja sú vo vzťahu k očakávaným výsledkom obmedzenejšie. Koľkí idú na víkendové tréningy s tým, že po ukončení budú v pondelok inými lídrami? Mechanické kopírovanie vyznieva nakoniec v očiach zamestnancov ako úsmevná fraška. Vec ale nie je celkom stratená, pretože sociálna inteligencia ako multikonštrukt má oblasti, s ktorými sa dá pracovať na kognitívnej úrovni. Výsledkom je určitý nový návyk zvládať náročné situácie, resp. vedomie nenechať sa zatiahnuť do starých spôsobov konania, s ktorými sme sa vedome rozlúčili, keďže sme ich považovali za neefektívne. Keď vnímame kompletného lídra ako osobu, ktorá je vybavená fyzickou, intelektuálnou, sociálnou, emočnou a morálnou kompetenciou, tak vidíme, že úspech v leadershipe môžeme dobehnúť na iných kvalitách. Hlavnými dôvodmi, prečo sa zapájať – najlepšie do dlhšie trvajúcich programov rozvoja sociálnej inteligencie – sú:

• Súčasnosť odmieta autokratické modely riadenia, pod tlakom minulých režimov. Vyhľadávame rovnováhu medzi vlastným prispievaním a príkazovým spôsobom práce.
• Čím ďalej tým viac smerujeme k nezávislosti a demokracii aj pri kreovaní pracovných miest, home office, virtuálnych tímov a pod. Schopnosti v týchto pod­mienkach koordinovať zdroje a ľudí sú spojené práve so sociálne inteligentným jednaním.
• Zamestnanci dnes majú oveľa viac príležitostí, a preto snaha udržať si najlepších vyžaduje sociálny „commitment“.

Programy rozvoja sociálnej inteligencie:

Rozvoj sociálnej inteligencie je celoživotný projekt. Nájsť si môžeme niekoľko prístupov, z nich vyberáme tie, s ktorými môžete pracovať samostatne, pod vedením kouča, mentora alebo trénera. Cestou môže byť osvojenie si princípov:

1. Teórie sociálneho učenia: zamyslite sa, ako minulé skúsenosti ovplyvňujú vaše aktuálne nastavenie. Možno zavčasu zbadáte, kde je prekážka prijať a robiť zmeny.
2. Pozitívneho myslenia: zamerajte sa na ideály, ciele, ktoré vás ženú vpred.