1. Vyrušovanie

Veľmi rád pracujem večer alebo v noci. V tej dobe ma nikto neruší.

2. Odkladanie vecí na poslednú chvíľu

Prečo odkladáte svoje úlohy? Asi najčastejším dôvodom je, že niektoré úlohy sú veľmi nepríjemné. Tým, že to odložíte na poslednú chvíľu, na tom síce nerobíte, lenže na to myslíte. Trápite sa a zvyšujete si neporiadok v hlave. Dostali ste úlohu, na ktorú máte týždeň. Musíte ju urobiť len vy. Rovnako ako kedysi básničku do školy ste museli recitovať len vy. To nemôžete na nikoho „hodiť“. Čistý čas na túto úlohu sú asi tri hodiny. Dnes na tej úlohe nepracujete, ale už dnes o nej rozmýšľate a úplne neefektívne si odčerpávate určité množstvo svojich myšlienok. Dnes a rovnako tak aj zajtra, pozajtra a popozajtra budete myslieť na tú úlohu aj na to, koľko vám zostáva ešte času. Každý deň budete myslieť na to, že máte opäť o deň menej. Stále si tak odčerpávate časť svojich myšlienok. Pritom na tom vôbec nerobíte. Naviac tieto myšlienky sú to jediné, čo máte pod kontrolou a vy nimi len plytváte. Pokiaľ máte každý deň asi 25 000 myšlienok a 8 hodín spíte, potom máte každú hodinu asi 1 560 myšlienok. Tri hodiny sústavnej práce pri plnej koncentrácii, to je 4 680 myšlienok. To je ideálny stav.

Bohužiaľ väčšina ľudí venuje zbytočne veľa svojich myšlienok daným úlohám, pretože na tieto úlohy myslí aj vtedy, keď na nich vôbec nepracuje. Naviac sa tým ešte trápia. Preto odsúvanie úloh na inokedy pravdepodobne spôsobilo viac srdečných porúch a infarktov než ostatné problémy hospodárenia s časom dohromady.

Ľudia mi takmer vždy hovoria, že tieto výpočty sú vždy príliš zjednodušené a hlúpe (primitívne). Že v živote je to vždy zložitejšie. Naozaj?

Áno, majú svoju pravdu. Ale výkonní ľudia sa nad tým vždy zamyslia. Navrhujem vám dve možnosti na zamyslenie. Urobte to čo najskôr alebo si dajte do záznamníka presný čas za šesť dní, kedy na tom začnete robiť. V tom druhom prípade to hneď hoďte za hlavu a začnite to riešiť až za 6 dní. Prvý variant je však lepší, a to z troch dôvodov:

1. V priebehu týždňa sa môže prihodiť niečo dnes neznámeho. Neviete teda, či za týždeň naozaj nájdete tie tri potrebné hodiny.
2. Nikdy neviete, či to naozaj zaberie len tie tri hodiny. Čo keď pri riešení narazíte na problémy, ktoré potrebný čas zdvojnásobia? A čo keď sa potom „zaseknete“ na ešte dlhšiu dobu?
3. Pokiaľ to vyriešite hneď dnes, vaše podvedomie na tom bude celý týždeň nevedomky pracovať. Je možné, že vás medzi­tým napadne omnoho lepšie riešenie, než aké ste pôvodne vymysleli.

Preto nič neodkladajte. Urobte nepríjemné úlohy čo najskôr. Potom sa odmeňte niečím príjemným.

3. Meniace sa priority

Pokiaľ ste zamestnanec, potom čím ste v hierarchii nižšie, tým je to väčší zlodej času a tiež tým menší vplyv naň máte. Šéf vám často povie: „Urob toto.“ Za chvíľu príde zasa: „Urob tamto.“ Každú chvíľu je to inak. Tu je dôležité, že čím ste spoločensky vyššie, tým sa pre vás priority menia menej. A naopak vy ich meníte iným ľuďom. Z toho vyplýva návod, ako sa tomu vyhnúť – staňte sa tými hore.

4. Čakanie na odpoveď

Ak čakáte na odpovede a nemáte náhradnú činnosť, na ktorej môžete v priebehu čakania pracovať, potom často strácate veľa času. Budete sa nudiť a naviac budete znechutení z práce. Preto musíte mať náhradnú činnosť, v ktorej sa dostanete do stavu prúdenia.

5. Zlé plánovanie

Pokiaľ robíte to, čo robia všetci, alebo pokiaľ len prepisujete v diári na dnešok to, čo ste nestihli včera, potom neplánujete, ale prepisujete. To je len šialené plytvanie vašimi myšlienkami a vašimi schopnosťami. Zajtra budete zasa prepisovať to, čo ste nestihli dnes. Takto vzniká stres z diára. Omnoho lepšie je využívať čas podľa svojich základných hodnôt. Tajomstvo úspechu spočíva v tom, že než začnete plánovať svoj čas, potrebujete zistiť, na čom vám v živote najviac záleží. Keď budete mať svoju „ústavu“, potom sa vždy pýtajte sami seba: „Súvisí to, čo práve robím alebo chcem urobiť, s vecami, na ktorých mi záleží?“ To je podstata správneho plánovania času. Všetko začína pri týchto hodnotách. Ak si stanovíte cie­le, ktoré nezodpovedajú vašim základným hodnotám, môže sa vám podariť veľa práce, ale nikdy sa nebudete cítiť úplne spokojní. Ľudia, ktorí to nevedia, si spisujú zoznamy úloh, ale zakladajú ich iba na naliehavosti. Výsledkom potom je, že bývajú sklamaní a stresovaní stálym vnútorným napätím.

6. Dostavanie sa „do obrazu“

Máte zložky „Nevybavená pošta“?

Riešenie je veľmi jednoduché

1. Odstráňte hneď teraz svoju záložku alebo priehradku Nevybavená pošta.

Buď to neriešte vôbec, alebo to hneď vyriešte až do konca. Sir Wiston Churchill prehlásil: „Svojho nepriateľa nesmiete nikdy dobiť len na polovicu.“ Dívajte sa na svoju nevybavenú poštu ako na svojho nepriateľa. Jednoducho do boja choďte alebo nechoďte. Nič medzi tým. Poštu buď hneď vyriešte, alebo vôbec neriešte do doby, než si na to nájdete dostatok času, aby ste to naozaj vyriešili.

2. Dívajte sa na svoj pracovný stôl ako na výrobnú linku. Z jednej strany prichádzajú suroviny, ktoré potom nasmerujete tam, kam potrebujete. Pozor pritom na zásoby. Všade musia byť čo najmenšie. Ideálny je tzv. jednokusový tok, kedy na každom mieste je vždy len jedna vec.
3. Napíšte Ježiškovi na Vianoce: „Ježiško, prosím ťa, kúp mi skartovačku.“

A potom tú skartovačku naozaj používajte. Všetko vy­riešite až do štádia, že potom môžete všetky materiály zničiť. Pokiaľ si budete chcieť niektoré rozpracované materiály ponechať, pretože sa to ešte možno môže vylepšiť, potom ste to naozaj nedoriešili až do konca. Za vami musia zostať iba hotové veci a jeden šanón s prípadnými nápadmi do budúcnosti.

Pokiaľ sa naozaj chcete sústrediť, stíšte mobil, inak sa budete opakovane musieť dostávať do obrazu u stále rovnakej úlohy.

výber z knihy Debordelizácia hlavy. Sprimitívnite k úspechu – výber zo 6. kapitoly