Agresívnosť je útočné konanie voči druhej osobe, kolektívu alebo inštitúcii. Zo zoologického hľadiska ide o sklon k napádaniu iných jedincov. Z hľadiska človeka ide o útočnosť proti príslušníkom vlastného druhu. Podstatou agresívnosti je úmysel poškodiť. Kedy sa najviac prejavuje agresívne konanie?

• Pri obstarávaní potravy.
• Pri voľbe partnera.
• Pri obrane mláďat.
• V boji o moc.
• Pri nesúhlase s odlišne sa správajúcim členom skupiny.
• Pri zmene štruktúry spoločenského postavenia.
• Pri preniknutí cudzinca do skupiny.
• Pri privlastňovaní si predmetov.

Vráťme sa k tým 25 000 myšlienkam denne

Ukážem vám teraz ďalšiu možnosť skokovej zmeny vášho života k lepšiemu. Myšlienky, ktoré vás stále napadajú, sú určitou energiou. Spolu s telesnou energiou ide z dlhodobého hľadiska o obrovskú silu, ktorá sa navonok prejavuje ako agresívnosť, ktorú máte v sebe a ktorú nejako vybíjate. Agresívnosť je pozostatok z dávnej minulosti, kedy pomáhala prežiť schopnejším jedincom v drsnom prostredí. Naši predkovia sa museli postarať o prežitie seba aj svojho rodu. Ako?

Väčšinou len primitívnou hrubou silou. Niekedy aj zbabelosťou, aby si ich tí silnejší buď nevšimli, alebo ich nepovažovali za svoje ohrozenie – a oni prežili, aby to mohli skúsiť na inom „bojisku“ neskôr. Na vonkajšiu hrozbu mohli zareagovať štyrmi spôsobmi:

1. Útok.
2. Útek.
3. Obrana útokom ako reakcia na hrozbu.
4. Obrana pasívna, kedy neurobili nič a stuhli.

Ako ste si vy muži pred 100 000 rokmi našli a strážili ženu? Museli ste dať niekomu kyjakom po hlave, aby ju nechal na pokoji. A museli ste byť v strehu, aby vám tým kyjakom nedal niekto skôr. Pokiaľ bol ten druhý silnejší, tak ste svoju opustili a šli hľadať menej atraktívnu ženu. Alebo ste zákerne čakali, kým ten silnejší nebude dávať pozor. A potom ste udreli. Dnes sa povie zákerne udrieť, ale vtedy to bolo nutné na prežitie. Dnes nemusíme konať tak primitívne, pretože nežijeme v takom nebezpečenstve. Ale tie staré emócie lovcov mamutov v nás zostali. Problémom však je, čo s tou agresívnosťou urobíme dnes, keď už nebeháme s kyjakom v ruke.

Musíme sa nejako vybiť. Ale ako?

V dnešnom bezpečnejšom a pohodlnom svete máme málo príležitosti zažívať tak vyhrotené pocity ako naši predchodcovia. Preto sa niektorí ľudia uchyľujú k náročným aktivitám, iní naháňajú druhé pohlavie a ďalší športujú. Niektorí sa sústreďujú na svoju kariéru, iní majú koníčky, ďalší sa vzrušujú (vybíjajú) pri televízii. Väčšinou je to však kombinácia všetkého. Vrodená agresívnosť v sebe zahŕňa hnev a nepriateľstvo, túžbu ničiť a ubližovať, napádať, ale aj pocity spojené s porážkou druhého. Tú energiu (agresívnosť) vždy nejako vybijete. Iba na vás záleží ako. Dá sa to zhrnúť tak, že ju môžete vybiť buď na veciach, alebo na ľuďoch. Tie veci, to sú väčšinou koníčky, šport alebo kariéra. To je dobrý prípad správneho vybitia energie.

Bohužiaľ je dosť ľudí, ktorí v sebe akoby nemajú žiadnu energiu. Títo ľudia nadávajú na tých „hnusných kariéristov“ a nechápu, že vybiť sa na kariére môže byť pre niekoho skvelá vec.

Úspešní ľudia svoju agresívnosť zamerajú na kvalitné ciele

Neúspešní ľudia to nedokážu, preto svoju energiu obracajú proti ľuďom. Majú na výber dve možnosti:

1. Proti iným ľuďom – pokiaľ ich môžu ovládať. Ak máte slabšiu ženu, môžete ju zmlátiť. Ďalšou ideálnou obeťou sú deti. Sú jednoducho slabšie. Často stačí byť silnejší mentálne, nie fyzicky.
2. Proti sebe – pokiaľ nedokážu ovládať iných ľudí alebo sú slabší než druhí ľudia.

Agresívne sa prejavujete dvoma spôsobmi:

1. Nahnevaná agresívnosť – krátkodobá prudká zmena duševnej rovnováhy. Vychádza hlavne z pocitu pomsty.
2. Naučená agresívnosť – vychádza z túžby po úspechu. Aj na neutrálnu situáciu reagujeme agresívne, pretože nám to prináša odmenu. To je naučená sociálna technika.

Záleží veľmi na tom, aký ste typ človeka z hľadiska skúšania ciest k úspechu. Neúspešný človek nezameriava svoju agresívnosť na dosiahnutie užitočného cieľa. Obracia ju proti sebe, následkom čoho má žalúdočné vredy, vysoký tlak a starosti. Alebo je hrubý a prehnane kritický. Keď nemá úspech, zvýši snahu, ale bez výsledkov. Preto je časom znechutený. Taký človek sa vybíja zle.

Úspešný typ človeka,pokiaľ si uvedomí, že jeho reakcia je neprimeraná, hľadá ďalšie spôsoby ako z toho von. Pokiaľ daná cesta „nefunguje“, skúša ďalšiu.

Rozhodne som zástancom názoru, že svoju energiu si musím vybiť hlavne na kariére

Pritom 95 % ľudí nadáva na kariéristov a len 5 % ľudí sa vie správne vybiť. Prečo ľudia športujú? Prečo pracujú na záhradke? Tak sa vybíjajú. Pokiaľ ale niekto použije svoju energiu na záhradke, potom by nemal nadávať na tých, ktorí sa záhradkou nezdržujú a radšej sa vybíjajú v kariére a honbe za peniazmi. Každý si slobodne zvolil. Agresívnosť sa môže prejavovať nielen fyzickým, ale aj slovným napádaním.

Medzi slovné formy agresívnosti patrí rozkazovanie, nadávanie, znevažovanie iných, pobádanie k agresívnosti, odmietanie podriadiť sa, popieranie práv druhých, zvaľovanie viny, domáhanie sa vlastníctva, vyhrážanie, nevecné kritiky, osočovanie, ironizovanie a pod. Zaujímavé je spojenie úzkosti s agresívnosťou. Aby ste zakryli svoju úzkosť, maskujete ju prehnanou agresívnosťou.

Výchova agresívnosťou

Každý reaguje agresívne, pokiaľ cíti, že mu môže niečo uškodiť. Túto agresívnosť však zoslabuje očakávanie trestu za agresívnosť. Nemyslite si, že ideálom výchovy je neagresívna osobnosť. Agresívnosť je nutná pri ochrane proti agresívnosti iných ľudí. Vďaka svojej agresívnosti sme nezávislí a sme schopní sami ovplyvňovať svoje okolie. Táto agresívnosť vedie k odlíšeniu sa od iných ľudí. Pud ničiť je u niektorých ľudí nezadržateľný. Pokiaľ takí ľudia majú strach z dôsledkov, nie sú otvorene agresívni, ale stanú sa psychickou pijavicou. Možno ste zistili, že upíri nie sú len v rozprávkach. Títo ľudia sú nešťastní z rozporu toho, čo „je“ a čo by „mohlo byť“. Upokojujú sa vyvolávaním agresívnosti alebo pocitov viny u iných, pretože potom sa cítia menej vinní.

Nedostatok agresívnosti

Ak nedokážete kontrolovať svoju agresívnosť, u iných ľudí môžete vyvolať nepriateľstvo. Ale na druhej strane agresívnosť môže donútiť vaše „nervy“, aby správne reagovali v krízovej situácii. Vtedy môže dôjsť k uvoľneniu vašich doposiaľ nevyužitých schopností. Niektorým ľuďom krízové situácie dávajú silu, ale iní stuhnú a nedokážu urobiť nič. Ku ktorej skupine patríte vy?

Pokiaľ patríte k tým, ktorí neurobia nič, potom tým, že sa vyhnete problému, vyhnete sa tiež uspokojeniu z vyriešenia tohto problému. Naviac ešte vo vás pretrvá stresové napätie. Pretože sa toto napätie nemôže vybiť, hľadáte náhradné uspokojenie alebo alibi. Mnohí ľudia potom vynakladajú viac energie na hľadanie alibi, než ako by potrebovali na zvládnutie daného problému. Čo je ohromná hlúposť. Neagresívni ľudia majú často syndróm „malej rybky vo veľkom rybníku“. Myslia si, že nemôžu nič ovplyvniť.

S nedostatkom agresívnosti súvisia aj nasledujúce chyby:

1. Veríte ostatným viac než sebe. To využívajú proroci blaha všetkého druhu – politici, marketingoví špecialisti, sektári a iní, ktorí hlásajú jedinú správnu pravdu. Kto sa nechá viesť druhými, nežije podľa svojich predstáv, pretože sa vždy pýta: „Čo na to povedia ostatní?“
2. Máte menšiu snahu o zlepšenie svojej situácie.
3. Predstierate určité city, aby ste sa zapáčili.
4. Nebránite svoje šťastie pred inými.
5. Prispôsobujete sa celku, namiesto aby ste sa vedome odlišovali.
6. Nerozvíjate svoju najväčšiu silu – fantáziu. Pritom nič na svete by nevzniklo, keby to niekto nevymyslel svojou fantáziou.
7. Hlavnou chybou je to, že ste frustrovaní.