Má to tri dôvody:

1. Ľudia si myslia, že je niečo dôležitejšie než to, čo dosiaľ robili alebo robia.
2. Snažia sa byť niekým iným a nie sú spokojní so sebou.
3. Nikdy si neurobia čas, aby poznali to, čo majú teraz k dispozícii.

Najskôr musíte byť spokojní so sebou. To docielite tým, že sa na chvíľu zastavíte a ujasníte si bordel v hlave. Prečo čítate túto knihu? Jedným z dôvodov je aj to, že hľadáte šťastie. Mám pre vás dobrú správu. Môžete sa naučiť byť šťastní!

Čo je šťastie?

Napadla vás tá slávna veta z filmu Škola, základ života „Šťastie. Čo je šťastie? Muška iba zlatá...“?

Ale to je film. V živote to je inak. Šťastie nie je žiadna muška, ale váš duševný stav. Šťastie je stav mysle. Pokiaľ si myslíte, že šťastie sú peniaze a bohatstvo, potom tieto veci samé osebe šťastie neprinášajú. Niektorí milionári šťastní sú, ale iní nie. V peniazoch to nie je. A čo váš telesný vzhľad? Je mnoho modeliek, ktoré sú nešťastné, a mnoho postihnutých ľudí, ktorí sú šťastnejší než ony. To nesúvisí s tým, ako vyzeráte, ani s peniazmi, ani s tým, aký starý ste, ale s tým, čo sa vám honí hlavou. Podľa prieskumov sa človek jeden rok po veľkej životnej udalosti cíti zhruba rovnako šťastný ako predtým. A to bez ohľadu na to, či vyhral veľké peniaze alebo prežil osobnú tragédiu! Hovorí sa tomu „psychologický imunitný systém“. Naša myseľ je zariadená tak, že sa prispôsobuje situáciám a že vie vytvoriť pocit šťastia v závislosti na nich. Môžete si dovoliť kúpiť vlastné tryskové lietadlo alebo bicykel a byť rovnako šťastný. Naša západná kultúra kladie dôraz na to, že šťastie sa dá dosiahnuť hlavne vonkajšími prostriedkami – peniazmi, spoločenským postavením, slávou a podobne. Keď sa ale podívate do histórie, zistíte prekvapivý fakt. Mnohí velikáni a navonok úspešní ľudia vlastne vôbec nedosiahli šťastie. Na otázku „Keby ste mali viac peňazí, čo by ste mohli získať?“ väčšinou ľudia odpovedajú: šťastie, slobodu, istotu, moc a podobne. Je to však inak. Tieto veci sú výsledkom vášho vnútorného myšlienkového stavu, nie peňazí. Pokiaľ by peniaze boli všetko, prečo by inak umierali Marilyn Monroe, Elvis Presley, Kurt Cobain, Karel Svoboda a ďalší slávni ľudia? Možno ste o tom nikdy nepremýšľali, ale vaše šťastie nezávisí na vonkajších podmienkach, ale iba na tom, čo si o sebe a svete okolo myslíte vy sami.

Postoj

Štúdia prevedená Harvardskou obchodnou školou určila štyri kritické faktory pre dosiahnutie úspechov:

1. Informovanosť
2. Inteligencia
3. Obratnosť
4. Postoje

Prvé tri body tvoria dohromady len 7 %. Postoje človeka však rozhodujú z 93 %.

Nasledujúci odstavec je nesmierne dôležitý:

Len keď jasne odlíšite vonkajší svet od svojho vnútorného sveta, zistíte, ako môžete byť spokojnejší. Je rozdiel medzi okolitým svetom, ktorý zvnútra vnímate svojimi zmyslami a vaším vnútorným svetom. Vaša súčasná životná úroveň je výsledkom hlavne vášho vnútorného sveta, menej už vonkajších udalostí. Ako to, že dvaja ľudia s rovnakým nadaním a schopnosťami nedosiahnu vždy rovnaký úspech? Odpoveď je – postoj. Najúspešnejší ľudia sú schopní udržať si kladný životný postoj aj v prípade, že na nich udrie nešťastie. International Committee for the Study of Victimization vykonal výskum „odolnosti“ ľudí, ktorých postihlo vážne nešťastie, ochorenie, vojna a podobne a ktorí prežili.

Ľudia vo všeobecnosti patria do troch kategórií:

1. Tí, ktorí sú udalosťami negatívne poznamenaní.
2. Tí, ktorí sa vrátili do starých koľají.
3. Tí, ktorí túto skúsenosť využili ako odrazový mostík k tomu, aby sa stali silnejšími.

Najviac rozšírené škodlivé postoje sú:

1. „Byť nešťastný je normálne.“ Lenže byť šťastný je tiež normálne!
2. „Zmeniť sa je ťažké.“ To určite, ale ide to. Väčšinou je to len výhovorka, aby ste ospravedlnili svoju nečinnosť.
3. „Kým človek niečo na sebe zmení, trvá to dlho.“ Prekvapivo mnoho vecí ide zmeniť hneď. Len musíte začať. Mimochodom, jedinou trvalou vecou v živote je – zmena.
4. „Sám od seba sa nemôžem zmeniť.“ Ale môžete. Svoje problémy ste si väčšinou spôsobili tiež sami. Takže ich aj sami môžete zmeniť.
5. „Ja som už holt taký.“ To je postoj tých, čo to už vzdali. Uvedomte si, že neúspech nie je výsledok, ale ľudský postoj, ktorý „vyrába“ neúspechy. Z toho, na čo sa sústredíte, dostanete najviac.

Obviňovanie iných

Obviňovanie druhých je výhovorka pre vlastnú nečinnosť. Všetci radi veríme, že problém je v iných ľuďoch, a nie v nás. Dáva nám to pocit, že konáme správne a že my sami nemusíme nič meniť. To je ale slepá ulička, pretože iných ľudí meniť nedokážeme. Myslíte si, že niekto iný má povinnosť vás uznávať alebo vám byť vďačný? Nikto vám nič nedlží a nemusí vás uznávať. Pokiaľ presvedčíte sami seba o pravdivosti predchádzajúcej vety, zmenší sa vám chaos v hlave. Iní ľudia na tomto svete predsa nie sú len preto, aby vás stále uspokojovali.

Obviňovanie samých seba

Začína to v detstve. Mnohé matky podvedome odovzdávajú pocit viny svojim deťom, pretože majú strach, že ich deti raz nebudú potrebovať. Ak však budú mať pocit viny, budú matku potrebovať stále. Vina je pre tieto matky zbraň! Preto sa snažia vyvolávať vo svojich deťoch pocity, že sú „nedobré“ deti. Pocit viny vám môže nahovárať niekto iný alebo aj vy sami. Prečo by vám ho mal nahovárať niekto iný? Pokiaľ sa podarí u niekoho vyvolať pocit viny za jeho chovanie, dotyčný potom bude viac ochotný urobiť to, čo sa od neho žiada. Dobre sa tak s inými ľuďmi manipuluje. Pokiaľ to robíte niekoľko rokov na dieťati, potom z neho vyrastie troska, ktorá sa stále obviňuje. Najlepším riešením tu je naučiť sa hovoriť: „Nie. Neurobím to pre vás ani pre nikoho iného.“ Potom nebudete mať zbytočný chaos v hlave. To ale dokážete, iba ak ste silné osobnosti.

Musíte preto:

1. Vedieť riešiť dilemy, aby ste nemali vnútorné spory.
2. Mať odvahu sa znepáčiť. Inak vami budú iní manipulovať súcitom alebo pocitom viny.
3. Prijať možnosť, že vás druhí odmietnu.
4. Zmieriť sa s odlišnými normami chovania iných ľudí.

Pokiaľ v sebe máte pocit viny, nemôžete dôjsť ku šťastiu. Nemáte dosť „voľného priestoru“ v hlave pre kladné zmeny vedúce k šťastiu a k úspechu. Iba náhoda môže zafungovať. Chcete sa spoliehať na náhody? To by bola chyba. Vy naopak musíte robiť všetko pre to, aby ste zvýšili pravdepodobnosť, že dosiahnete úspech a šťastie. Preto musíte vedome kontrolovať svoje myšlienky.

Pocit viny môže viesť k sebaobetovaniu

Viete, čo je samaritánsky syndróm? Obetovať sa pre iných. Ide o to, že nežijete život svoj, ale iných. Ženy potom na staré kolená spomínajú na roky, kedy boli krásne a žiaduce, než sa obetovali pre manžela a rodinu. Sťažujú si pritom, aké je to nespravodlivé. Muži zasa hovoria o tom, aké to bolo, keď boli na vrchole svojich síl. S tým súvisí mesiášsky komplex. Ako keby vašou povinnosťou bolo nedovoliť iným zažívať zlé životné skúsenosti a za každú cenu ich uchrániť pred utrpením. Lenže takéto sebaobetovanie neprospieva ani vám, ani tomu, komu pomáhate. Nenaučí sa totiž, aby si sám pomohol. Mnohí ľudia sa obetujú pre iných v presvedčení, že toto obetovanie z nich robí „dobrých ľudí“. To je zlá úvaha. Prečo?

Kto berie ohľad na druhých a nemyslí viac na seba, býva zneužívaný. Vašu miernosť a ohľaduplnosť totiž vaše okolie často považuje za vašu slabosť, a preto vás bude ešte viac vykorisťovať. To potom vedie väčšinou k tomu, že zatrpknete. Mnoho ľudí sa úzkostlivo drží predstavy, že na tomto svete musí vládnuť láska a priateľstvo, úprimnosť a poctivosť a tak ďalej. Lenže väčšinou vám nikto nepomôže, ak v tom neuvidí nejakú výhodu pre seba. Omnoho lepšie je: najskôr myslíte na seba, až potom na ostatných. Zdá sa vám to egoistické? Ale veď beztak nič iné nerobíte. Máte ale spoločenské zábrany niečo také povedať nahlas, aby ste nevyzerali nepatrične. Vezmite si napríklad pracovnú vernosť. Po dvadsiatich piatich rokoch vám dajú diplom, hodinky a malé prémie – za vernosť! Alebo vás kedykoľvek vyhodia. Chcete istotu? Podľa všetkých prieskumov má lepšia firma životnosť priemerne len asi polovičku ľudského života. Akonáhle sa firma dostane do problémov, manažéri sa budú starať o svoje peniaze a na vašu vernosť budú zvysoka kašľať. Uvedomte si, že nedlhujete nič iným, ani sami sebe. Dajte si sami sebe amnestiu. Po nej sa už nemusíte obviňovať za minulosť. Kašlite na pocity viny za čokoľvek a jednajte len podľa seba. Myšlienky vám do mozgu nedáva nikto iný, len vy sami. Tak sa príliš neohliadajte na ostatných. Mať rád sám seba nie je egoizmus. Naopak na to, aby ste uspeli, sa musíte mať radi. Každý z nás má potrebu pohladenia. Psychicky pohladiť sa môžete kedykoľvek sami. Nemusíte čakať na to, až to urobí niekto iný. Pokiaľ sa vám predchádzajúce riadky zdali príliš tvrdé, preštudujte si poriadne históriu. Ako dopadli ľudomili a ako dopadli tí druhí?

výber z knihy Debordelizácia hlavy. Sprimitívnite k úspechu