A potom sa strašne divia, že je to väčšinou inak. Že svet neopätuje ich láskyplné činy. Z právneho hľadiska je veľmi ťažké zbaviť niekoho svojprávnosti. O to prekvapujúcejšia je skutočnosť, že mnohí ľudia sa sami a dobrovoľne zodpovednosti vzdávajú. Moc človeka je tak veľká, že má dokonca moc vzdať sa svojej moci a urobiť zo seba úplne bezmocného tvora. Všetci dobre poznáme túto vetu: „To on je vinný. On za to môže.“ Znamená to, že niekto iný má moc a vy nie. Inak povedané, ste obeť.
Hra na obeť je nesmierne obľúbená, pretože je praktická
Kto je obeť, má súcit, pozornosť a náklonnosť väčšiny ľudí. Má dokonca obdiv, ak statočne znáša svoj ťažký údel. Pokiaľ túto úlohu hráte sami so sebou aj vy, zabúdate, že tým nič neriešite. Iba odďaľujete riešenie svojich problémov. Niektorí ľudia usilovne používajú rôzne triky, aby boli považovaní za bezmocných. Tak aspoň nemusia byť zodpovední za svoj život. Omnoho radšej sa cítia ako obete alebo sa sami ničia. Dr. Joseph Murphy popisuje vo svojej knihe Moc podvedomia príbeh ženy, ktorá už roky trpela reumatizmom. Stále si poklepkávala na postihnuté kĺby a hovorievala: „Dnes ma moja reuma zasa hnevá!“ Jej stále nariekanie vzbudilo súcit celej rodiny, takže bola obklopená jej neustálou pozornosťou. To jej veľmi vyhovovalo. Raz jej Dr. Murphy ponúkol účinnú liečbu, ona však neprejavila najmenší záujem. Prišla by o svoju výnimočnosť a pozornosť rodiny. Prekvapivo veľa ľudí má takýto sklon k sebatrýzneniu a sebaľutovaniu.
Nikdy nenechajte za seba myslieť iných
Ľudia, ktorí odovzdali zodpovednosť za svoj život niekomu inému, sa úspechu nedočkajú. Po tisícročia ľudia veria v možnosť preniesť za vlastné činy na iných. A tak ľudia stále idú do vojen a domnievajú sa, že ich generál má zodpovednosť za ich životy. Môžu predsa na neho zvaľovať vinu v prípade neúspechu. Problémy nikdy nevyriešite tým, že budete zvaľovať vinu na druhých. To robia len skrachovanci.
Zakaždým ste to boli vy,
...kto sa tak rozhodol,
...kto to tak urobil,
...kto sa tak zle zachoval,
...kto sám sebe ublížil,
...kto si sadol na to najhoršie miesto,
...kto si ho (ju) pozval ďalej,
...kto sa rozhodol to začať (skončiť),
...kto si kúpil tú blbosť,
...kto na to zabudol,
...kto to zjedol,
...kto im veril,...
Len vy ste kľúčom k svojmu úspechu. Nečakajte preto na nič, ani na cudziu pomoc. Tým len odsúvate svoju zodpovednosť. Nepremýšľajte, prečo vám to zlé tí druhí robia. V naprostej väčšine prípadov si to robíte sami. Zo svojho nešťastia väčšina ľudí viní niekoho iného. Keby ste ale mali nakopnúť človeka naozaj zodpovedného za väčšinu vašich problémov, pravdepodobne by ste sa dlho nemohli posadiť.
Kedy konečne budete šťastní?
Už niekoľko tisícročí ľudia trávia väčšinu času tým, že bojujú proti iným ľuďom. Dejiny ľudstva sú dejinami násilia a vojen. Dejiny ľudstva sú tiež dejinami osobného i kolektívneho hľadania šťastia. Oboma témami (vojnami i šťastím) sa už dlho zaoberajú filozofovia. Tí ľudia, ktorí majú vplyv a moc, väčšinou hľadajú svoje šťastie násilím a ako nástroj na to používajú spoločensky slabších jedincov.
Väčšina ľudí si dokáže vytvoriť mnoho možností, ako sa cítiť zle
Pritom na to, aby ste sa cítili dobre, sa nemusí stať vôbec nič. Ide len o to, na čo a ako myslíte. Šťastie „na objednávku“ sa môžete naučiť. Vaše telo totiž produkuje chemické látky, ktoré vo vás vyvolajú príjemné pocity, kedy chcete. Keď sa usmievate, mozog vylučuje serotonín – hormón šťastia. Smiech je skvelý liek. Nemôžete trpieť žalúdočnými vredmi
a súčasne sa smiať. Rovnako tak psychické a fyzické uvoľnenie zmierňuje citové rany. Je úplne nemožné, aby ste cítili strach, zlosť alebo inú negatívnu emóciu, ak máte úplne uvoľnené svaly. Nemyslím si, že existuje na svete niekto, kto je stále a v každom okamihu dokonale šťastný. Každého občas napadnú negatívne myšlienky. Dôležité ale je, či si ich podržíte, alebo nájdete postup, ako ich nahradiť inými myšlienkami. V práci strávia ľudia väčšinu svojho produktívneho života. Teraz sa vás pýtam: „Ste šťastný v práci? Tiež by ste radšej niekedy ochoreli, než aby ste šli do práce?“ Keby bola nemocenská rovnako platená ako práca, väčšina ľudí by radšej trpela nejakým zdravotným problémom, než aby sa „otravovali“ v práci. Čo je to za zvrhlosť? Dobrovoľne si vybrať ako obživu to, čo nemáte radi! Nehovorte, že to nemôžete zmeniť! To je iba výhovorka – utkvelá predstava neschopných. Otrokárstvo bolo predsa už dávno zrušené, nikto vás tam násilím nedrží. Tí ľudia, ktorí si myslia, že z práce nemôžu mať potešenie a že s prácou musí byť nutne spojené sebapremáhanie, majú zo života len veľký duševný boj. Pre nich je tiež každý, koho práca baví, „podozrivý“. Je ale dokázané, že ľudia, ktorí nie sú v zamestnaní šťastní, bývajú podvedome unavenejší a vyčerpanejší a nahradzujú si chýbajúce uspokojenie sebaľútosťou. Ako to potom musí v ich hlavách vyzerať?
Ľudia namiesto toho, aby boli šťastní už teraz, plánujú, kedy budú šťastní v budúcnosti
Väčšinou premýšľajú takto: „Niekedy, keď sa niečo stane, potom budem šťastný. Až budem v dôchodku. Až zarobím. Budem šťastný, keď... Odpustím mu až, až, až...“ A na smrteľnej posteli zistia, že ku šťastiu vlastne nedošli. To je úplne zvrhlá logika, pretože šťastie sa neplánuje, šťastie je, alebo nie je! Len činnosti sa plánujú. Už teraz vo svojom vnútri musíte byť takými, akými chcete byť. Tými štíhlymi, bohatými, nádhernými, krásnymi, najbystrejšími atď. Šťastie vôbec nezáleží na vonkajších podmienkach. Svoje šťastie si nosíte vo svojej hlave. Ide len o to, ako kontrolujete svoje myšlienky, nič viac. Šťastie je v podstate návyk na šťastný stav mysle. Aj bohatstvo je stav mysle. Rovnako tak aj zlé časy sú stavom mysle.
Väčšina ľudí je neúspešná a nevýkonná
Táto väčšina si myslí, že ich šťastie je závislé na vonkajších okolnostiach. Dúfajú, že sa tieto okolnosti nejakou šťastnou náhodou upravia. A mnohí čakajú až do smrti. Pritom jediní, kto to môže upraviť, sú oni sami. Títo ľudia si myslia, že šťastie k nim príde zvonka. Vítajú preto silné osobnosti. Pokiaľ nejaký guru alebo liečiteľ vystupuje ako boh, ktorý vám pomôže alebo vás vylieči, môže vás síce ohromiť a sfanatizovať, ale šťastným vás neurobí. Každý človek môže svoje šťastie nájsť iba v sebe. Pomoc zvonka tu nefunguje, pretože len vy viete, aké pocity spôsobia, že práve vy budete šťastní. Len vy.
Existujú dva druhy šťastia.
- Potešenie – rýchly pocit prenikajúci naším telom. Okamžité šťastie ako orgazmus alebo pôsobenie drogy.
- Uspokojenie – menej viditeľný stav harmónie s telom, životom a všetkým okolo nás.
Je rozdiel medzi potešením a uspokojením. Potešenie je chvíľková radosť, kým pri uspokojení máme dobrý pocit aj po nejakom čase. Potešenie prináša príjemné telesné pocity. Uspokojenie je radostný duševný stav. Krátkodobé potešenie, za ktorým sa ženiete iba pre potešenie samotné, vás ku šťastiu neprivedie.
Ani hromadenie symbolov úspechu vás neurobí šťastnejšími
V majetku to nie je. Počas väčšiny histórie bola väčšina ľudí z dnešného pohľadu chudobná. Ešte pred dvesto rokmi bolo deväť desatín obyvateľov poddanými alebo vojakmi. V Novom Anglicku, v meste Amherst, bol v roku 1772 najbohatší muž Nathaniel Dickinson. Mal dva kone, dva voly, tri kravy, štyri prasatá, osem oviec a dvadsať libier. Keby sme bohatstvo posudzovali meradlom z roku 1772, viac než 50 % obyvateľov Európy by bolo bohatých. Myslíte si, že sú preto šťastní?
Na druhej strane život bez peňazí je drina a boj. Aj keď je veľa krásnych rečí na počesť chudoby, pravdou je, že normálny „západný“ človek neprežije šťastný a plnohodnotný život, pokiaľ nemá toľko peňazí, aby uspokojil svoje základné hodnoty. Ide len o to, aké veľké má požiadavky.
Šťastie je systém, ktorý je dostupný všetkým
Nedá sa kúpiť za peniaze alebo získať mocou. Šťastie je niečo, čo jednoducho môžete mať, aj keď dodržíte niekoľko pravidiel v spôsobe svojho uvažovania. Ide o to, aký pohľad máte sami na seba. Ak máte o sebe nízku mienku, máte podvedomú tendenciu mstiť sa sami sebe a myslíte si, že si šťastie nezaslúžite. Môžete sa pripravovať o šťastie tiež tým, že sa trápite, ako vyzeráte v očiach iných ľuďoch. Myslíte si, že celý svet nemá na starosti nič iné, len než vás pozorovať? Premýšľate, čo tomu, čo robíte, povedia ostatní?
Už Benjamin Franklin prehlásil, že oči ostatných sú oči, ktoré nás ničia. Kvôli nim túžime po skvelých šatách, skvelých domoch a skvelom nábytku. Aj po skvelom prvom dojme, peknej pleti a jedinečnom partnerovi. A v tomto mám veľkú výhodu. Od detstva viem, že som iný, pretože mám tiky. V mladosti ma to ničilo. Až potom, keď som zistil, že sa beztak nezmením, a že táto choroba (Thourettov syndróm) nie je liečiteľná, začal som sa koncentrovať iba na seba a svoje myšlienky. Odrazu som začal zisťovať, že pohľad iných ľudí na mňa sa zlepšil. To bolo na prvý pohľad nepochopiteľné, pretože k tomu došlo vtedy, keď som sa o to prestal snažiť. Predtým som sa o to usiloval, ale nepodarilo sa mi to, pretože som sa snažil „silou“ zmeniť ich názory.
výber z knihy Debordelizácia hlavy. Sprimitívnite k úspechu