- Ešte predtým, ako ste v Bratislave založili pobočku agentúry Cine Jessy, potĺkali ste sa po filmovom pľaci. Tam kdesi medzi svetlami a kamerami vznikla myšlienka byť svojím vlastným pánom a začať podnikať?
Ako študent produkcie som sa zúčastnil mnohých medzinárodných projektov. V časoch, keď Steven Spielberg pracoval na Schindlerovom zozname, vycestoval som na tri týždne do Poľska a v nemom úžase sledoval, ako im všetko fungovalo. Zlom nastal, keď ma oslovili na spoluprácu pri talianskom filme Cársky kuriér. Po tej precíznej americkej práci som mal po týždni spolupráce s Talianmi pocit, že som sa nechal nahovoriť na totálne nekoordinovanú a šialenú vec. Zrazu som bol obklopený chaotickými Talianmi, ktorí po sebe vykrikovali, nemali nič naplánované a nefungovala im technika. Keď som sa jedného dňa brodil terénom po kolenách v snehu a kričal do nefunkčnej vysielačky, došla mi trpezlivosť...
- ...a nakontaktovali ste sa na pani Jessicu Horváthovú zo Cine Jessy Praha.
Pani Horváthová bola veľmi príjemná dáma, s ktorou som mal dovtedy len telefonický kontakt. Chcel som ten príjemný hlas spoznať aj osobne. Z nášho kamarátstva vyplynula neskôr jej podpora a založili sme pobočku Cine Jessy aj v Bratislave. Som jej riaditeľom a majiteľom. S pani Jessikou nie sme od seba ekonomicky závislí, fungujeme zvlášť, len si občas vzájomne zalovíme v databázach. Bola mojou učiteľkou a mamou, stála pri mojich prvých krokoch. Za desať rokov fungovania má naša agentúra na konte 15 filmov a dvadsaťkrát toľko reklám. Od skončenia školy som v pozícii pomocného režiséra nakrútil 30 celovečerných filmov a viac než 350 reklám.
- V čom je vaša kastingovka iná ako ostatné?
V mnohých z nich prebieha ešte starý, komunistický systém papierového archivovania systémom šanónov. S kamarátom programátorom sme navrhli databázový software Pythia. Máme v ponuke tisíce ľudí a počítač dokáže, presne podľa požiadaviek režiséra, vyselektovať typy zodpovedajúce jeho predstavám. Rozmýšľame o tom, že by sme toto naše databázové know-how ponúkli aj na predaj.
- Venovali ste sa okrem režírovania komparzu aj skautingu, teda hľadaniu tvárí?
Áno, skauting je alfou-omegou môjho povolania. Často, keď kráčam ulicou, obsadzujem si ľudí do imaginárnych rolí. Občas musím pôsobiť ako úchyl, lebo ich sledujem a nemám problém osloviť niekoho na akomkoľvek mieste. Aj Mikuláša do jednej kampane som naháňal v aute, až kým som ho nedohonil.
- Tipujem, že máte množstvo „kvázi kamarátov“. Takých tých ambicióznych, ktorí chcú byť videní v reklame. Mýlim sa?
Aj takí ľudia sa nájdu. Napíšte tam, že mám rád mliečnu čokoládu s orieškami.
Nájdu sa babky, ktoré mi ju nosia. Ak by sme sa však riadili ľudskou vlezlosťou, naša spolupráca s režisérmi by nemala dlhého trvania. Musíme im predkladať pestrú paletu ľudí. Z každého typu takých 10 – 15 a to „čokoládové tety“ nepokryjú.
- Dá sa podľa tváre predpovedať úspech v reklame? Existujú tzv. reklamné tváre?
Najčastejšie sa v reklamách objavujú roly oteckov, mamičiek a biznismenov vo veku od 25 – 30 rokov, pretože väčšina spotov je orientovaná na nich. Je výhodou, ak je človek fotogenický a zaujímavý do tváre. Pekný výzor nie je garanciou ponuky. Čo v reklame nefunguje, sú dlhovlasí chlapi. A taktiež v žiadnej neuvidíte holohlavých. Evokujú grázlov
a násilníkov. Isté zabehané štandardy na typy tu sú a zadávatelia reklamy sa správajú pomerne konzervatívne. Napríklad v Anglicku sa stal obľúbenou reklamnou tvárou vyslovene škaredý, štrbavý chlapík s pokriveným nosom. To by na Slovensku neprešlo.
- Kastingovky sú len v Bratislave?
Žiaľ, kvalitná kastingová agentúra má možnosť prežiť len v hlavnom meste.
- Nie je to diskriminácia mimo bratislavských hercov a ľudí?
Riešenie tejto otázky je súčasťou nášho know-how. Chcem, aby si zahrali aj košickí, žilinskí či martinskí herci. Máme preto skautov po celom území Slovenska, ktorí majú mobilné kancelárie a zháňajú nám vhodné typy. Na samotný kasting však musia ľudia pricestovať do Bratislavy. Snáď sa to niekedy bude dať vyriešiť aj bez dochádzania, napríklad pomocou telemostov.
- Robili ste kasting pre film Nedodržaný sľub. Poďme trochu parafrázovať. Stretli ste sa v reálnom živote s nedodržaným sľubom?
Ten film, žiaľ, vystihol túto životnú skúsenosť. Vykľul sa z neho nedodržaný sľub. Pán producent nám doteraz nezaplatil za posledný filmovací týždeň. Zrejme mám šiesty zmysel, od začiatku sa mi do tohto projektu nechcelo. Producent doteraz dlhuje produkcii okolo štyroch miliónov korún. Spoločne sme na neho podali žalobu.
Vždy sa mi oplatilo poslúchať svoj vnútorný hlas. Už pri prvom rokovaní máte z človeka nejaký pocit a ten je väčšinou správny. Ústnu dohodu tiež považujem za zmluvu a jej dodržanie očakávam aj od protistrany. Intuícia neklame, no niekedy ju kvôli hlasu rácia nechceme počúvať.
- Považujete sa za podnikateľa?
Ako vážny biznisman či kandidát do ročenky Podnikateľ roka sa určite nevnímam, ale viem rozmýšľať ekonomicky, s dávkou intuície a rozvahy. Zároveň nemôžem v sebe poprieť ani týpka, ktorý sa baví s partiou kamarátov, lebo robí prácu, ktorá je zábavou. Cine Jessy má dvoch stabilných zamestnancov a 10 – 15 externých. Potrebujeme minimalizovať náklady.
- Čím motivujete vašich zamestnancov?
Môžu si v rámci agentúry vyskúšať rôzne veci. Podnecujú si kreativitu, nie je to rutinná práca, spolupracujú s hercami, režisérmi. Musím povedať, že ženy sú dokonalejšie bytosti ako muži. V práci sú dôslednejšie, dá sa im viac dôverovať. Robia menej podrazov.
- Asi preto, že majú za šéfa muža. Nerobte si o nás ilúzie! Máte predstavu o dokonalom zamestnancovi kastingovej agentúry?
Ideálne je, ak sa v jednom človeku skĺbi rečová vybavenosť, organizačné schopnosti, umenie komunikovať a ešte k tomu je aj reprezentatívny typ. Boli obdobia, kedy som sa zapodieval myšlienkou kúpiť stroje na klonovanie. Mal som pocit, že jedine ja dokážem odviesť stopercentnú prácu. Zažívam určitú dávku stresu, no ak by som ju nemal, bol by som nesvoj. V malých dávkach je stres motivačný a poháňa dopredu.
- Ako spoznať dobrú kastingovú agentúru?
Už prvotný kontakt veľa napovie. Spôsob, akým vás oslovia, prezradí, či vás vnímajú len ako ďalšiu zložku v databáze alebo ako zaujímavého človeka. Na Slovensku sa registračné poplatky agentúram neplatia. Nie celkom to schvaľujem, lebo niekedy je symbolický poplatok zárukou toho, že zaregistrovaný človek bude brať svoju registráciu záväznejšie a vytvorí si s agentúrou puto. Vždy nám predsa záleží na viac na tom, za čo si zaplatíme. Seriózna agentúra taktiež neoznamuje výšku honoráru na poslednú chvíľu.
- Ako prvý ste prišli s nápadom tzv. strieborných stránok...
Inšpirovali sme sa v Londýne, kde takáto forma knižného katalógu hercov fungovala. Čo však zaberalo v roku 2000, dnes už nefunguje. Kto má v ére techniky záujem prevracať stránky katalógu? V roku 2008 sme tento nerentabilný krok ukončili.
- Ste spokojný s tým, ako sa vám darí?
V poslednej dobe sa mnoho začatých projektov nedokončilo alebo ani neuskutočnilo. Momentálne je najvychytenejším miestom na nakrúcanie reklám Mallorca. V tomto období krízy spravili Mallorčania niečo neobvyklé. Neskutočne podliezli ceny. Na celosvetové nasadenie reklamy ponúkajú hercov za päťsto eur a to je cena, akej sa nedá konkurovať. Majú úžasné scenérie a celoročne pekné počasie. Ale nesťažujem sa. Naše posledné projekty boli videoklip Martina Chodúra, vianočné reklamy pre mobilných operátorov a chystáme film s Jurajom Lehotským, ktorého hraný dokument Slepé lásky bodoval po celom svete.
- Máte maďarské priezvisko. Jeho slovenský preklad znie: Ten, kto nosí kord. Hrávali ste sa v detstve s kordom?
Niekedy v 17. storočí moji predkovi kordy iste tasili, inak by nám to meno neprischlo. No je pravda, že ako dieťa som bol skôr rytierom než banditom.
- Spolupracovali ste aj na filme Nebo, peklo, zem. Čo vám evokuje pojem nebo?
Mamu. Verím, že tam odišla.
Ja som optimisticky naladený človek, preto pojem peklo je pre mňa skôr vizuálna záležitosť. Nebo a peklo sú úzko prepojené. Nebom môže byť aj Tichomorie, palmy, kokosové orechy a potápanie sa. Pričom peklo sa môže nachádzať sto metrov pod potápačským rajom a môže byť plné plávajúcich žralokov.
Viackrát. Raz som si nechtiac pridelil rolu sympatického tridsiatnika vo filme s Laetitiou Castou. Na poslednú chvíľu sa prepisovali obrazy a vzhľadom na to, že sme nakrúcali v skanzene pri Martine, nebol čas hľadať predstaviteľa. Druhýkrát ma cez riadny kastingový proces obsadili do filmu s Bruceom Willisom.
- Počkajte, vy chodíte na kastingy ku konkurencii?
Je dobre mať prehľad, ako to inde funguje. V Prahe som trochu sliedil, nahlásil som sa do kastingoviek a zúčastnil sa výberov. Nestačí len pozerať, treba aj vidieť a zažiť.
- Späť k Bruceovi Willisovi. Boli ste s ním ako so spoluhercom spokojný?
On je ako jeho filmové postavy. Sympatický, vtipný chlapík so štipľavým slovníkom.
Foto: archív R. K. K.