Ale v živote sa stávajú aj také situácie, že sa začnú hádať dvaja úplne normálni ľudia, ktorí doteraz roky dobre vychádzali.
Slušného človeka musí trápiť, ak vidí svojich dvoch priateľov, ako sa menia na dvoch nenávistných nepriateľov.
A tak sa im snažíte pomôcť. Radíte im, uzmierujete ich, ale nič nepomáha. Aj keď si po vašom dohováraní podajú ruky, o deň, dva sú dvaja kohúti zase v sebe. Niekedy útočí iba jeden, niekedy útočia na seba navzájom. A obaja vám vtedy hovoria veľmi rozumne znejúce dôvody, úplne jasné argumenty, prečo toho druhého už nemajú radi, čo im ten druhý urobil a aký je ten druhý strašný a prečo sa s ním nedá robiť.
- Fero je neschopný, zas nič nepripravil na výrobu a ja som nemohol robiť!
- Anička mi nepovedala, že máme poradu, a preto som meškal!
- Moja žena sa stále tára po obchodoch, a preto mi nevarí!
Toto všetko vyzerá ako skutočné príčiny ich konfliktu. Len je tu jeden problém. Ak vám niekto kradne vaše auto, tak je pochopiteľné, že sa budete brániť a pôjdete s ním vedome do konfliktu v snahe mu v tom zabrániť. So zlodejom kamarát nebudete, to sa dá pochopiť. Ale prečo sa dvaja ľudia, ktorí boli roky dobrými priateľmi, kolegami, či susedmi, zdanlivo pre malichernosti menia na nenávistnú dvojicu?
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí
Uvediem vám príklad. Dvaja dobrí kamaráti Jožko a Ferko, ktorí sa poznajú už od škôlky, roky spolu chodia na ryby, vyrábajú klobásy, pracujú v tej istej firme a dobre doteraz vychádzali, sa odrazu začínajú hádať. Prečo? Mohlo by sa to udiať takto. Napríklad si Jožko nájde novú priateľku Vieru, ktorá má na jeho smolu intrigánske sklony a veľmi rada si každého okolo seba podriaďuje a likviduje každého, kto sa nehodí do jej konceptu života. Vierka sa rýchlo zorientuje a keď zistí, ako sa veci majú, ide do „akcie“. Priateľstvo Jožka a Ferka chce rozbiť, lebo má pocit, že by mohla stratiť svojho nového otroka – Jožka. Preto začne Jožka podpichovať, poukazovať na to, čoho má menej alebo horšie. „To ti nevadí, že máš menší plat? Prečo Ferovi pomáhaš na stavbe, on ti neprišiel pomôcť! Fero sa na mňa tak divne díva, to ti nevadí?“ A pokračuje v podpichovaní, naznačovaní vymyslených vecí dovtedy, až sa jej zaľúbený priateľ Jožko sám nepustí do svojho bývalého kamaráta Ferka. A je po kamarátstve.
Sú svokry nebezpečné?
To isté platí aj u dvoch manželov. Roky dobre nažívali a teraz sa z ničoho nič stále hádajú a vyzerá to, že sú pomaly pred rozvodom. Až po menšom bádaní zistíte, že spory sa začali až potom, čo sa k nim prisťahovala svokra, ktorá neustále infikuje svoju dcéru „správnymi“ informáciami o svojom zaťovi: „To ti nevadí, že tak často chodí na služobky? Čo tam asi robí? Ja vám do toho manželstva nechcem hovoriť, veď vieš, že ja vás mám rada oboch, ale dávaj si pozor, dcéra moja, veď vieš, čo sú tí chlapi schopní urobiť.“ Keď to šírenie zla pokračuje pridlho, dcéra, ktorá neustále počúva o svojom mužovi len to najhoršie, podľahne a uverí tomu a sama začne útočiť na manžela a to stále ostrejšie a ostrejšie. Vôbec si neuvedomuje, že je vlastne iba manipulovaná svojou mamou proti mužovi. Dokonca dcéra, ktorá najprv „hrdinsky“ mlčí , chystá pomstu za čin, ktorý sa vôbec nestal. Pod vplyvom neustáleho očierňovania svojho muža spraví niečo zlé. Niečo, čo by inak neurobila. A tak nielen útočí na svojho muža, ale ho aj podvedie na základe šialeného princípu – tak, keď môže on, tak môžem aj ja. A on vôbec nechápe, prečo sa mu rozpadá manželstvo.
Aby som nebol nespravodlivý voči svokrám, rovnakú ničivú úlohu môže plniť aj kamarátka, sused, kolega či stará mama, proste hocikto v okolí, kto má ničivé sklony. Samozrejme, že existujú aj dobré svokry.
Dobrá vyskúšaná zásada na riešenie problémov hovorí, že málokedy býva skutočná príčina problému tá, ktorá je úplne zjavná hneď od počiatku. Treba trochu popátrať a nájdete pravú príčinu.
Ak poznáte niekoho, kto sa zaoberá riešením hádok a sporov medzi ľuďmi, tak drvivá väčšina z nich robí obrovskú chybu v tom, že začnú klásť dvom pohádaným stranám otázky typu: „Tak, povedzte mi, čo vám ten druhý urobil?“ A keď sa im obe strany vyžalujú na toho druhého, potom vyzvú oboch, aby si navzájom odpustili, podali si ruky, zabudli na svoj spor a opäť s úsmevom na perách pokračovali v práci, akoby sa nič nestalo. Dva dni sú možno kamaráti, ale potom, čuduj sa svete, sú opäť v sebe.
Toto nefunguje. Prečo? Pri vyšetrovaní neustálych sporov dvoch ľudí, treba vždy nájsť a odhaliť tretieho človeka, ktorý skryto a z úzadia robí intrigy a je skutočnou príčinou konfliktu.
Ak chcete pomôcť rozhádanej dvojici, nepýtajte sa ich: „Čo ti ten druhý urobil?“Radšej sa spýtajte, čo im bolo povedané zlé o tom druhom a kto im to povedal. A znova a znova. Tuto otázku opakujte, pokiaľ dotyčný sám nezistí, že skutočne najviac zlého sa dozvedel hlavne od jednej osoby a toto ho negatívne ovplyvnilo.
Ak existuje medzi dvoma ľuďmi sústavný spor, tak vždy musí existovať aj tretí človek, tretia strana, ktorá tento spor vytvorila a neustále ho živí.
Aká je najlepšia obrana voči intrigám
- Nedovoľte, aby vám niekto „naložil do hlavy“ niečo zlého o niekom, kto nie je prítomný. V dobrých firmách je doslova zakázané vyjadrovať sa negatívne o niekom, kto je neprítomný. To je skutočne veľký firemný zločin. Smutné je, že na množstve porád sa zásadne nadáva práve na neprítomných! Ak niekto začne pred vami ohovárať osobu XY, tak ho hneď zastavte a povedzte mu: „Prosím ťa, nerozprávaj mi zlé veci o XY, on tu nie je a nemôže sa brániť. Ak máš problém s XY, tak choď za ním a povedz to jemu!“
- Hovorte iba fakty a nesúďte ľudí. Ak má niekto s niekým problém, vždy to má povedať tomu, s kým má problém a nie iným ľudom. A aj vtedy treba hlavne hovoriť iba fakty (napr.: auto meškalo 15 minút, objednal si modré stoličky namiesto zelených).
- Vyhýbajte sa ohovárajúcim ľuďom. Nepodporujte ich. Inak budete ich obeťou. Ostatne, všimli ste si, že aj celý bulvár, ktorý potrebuje senzácie, je založený na nepodloženom ohováraní osôb, ktoré sa nemôžu brániť? Ak počujete alebo čítate o niekom niečo zlé, čokoľvek, čo je negatívne, vždy si dajte otázku: „Do akej miery je hodnoverný človek, ktorý mi to hovorí? Aký on žije život? Do akej miery sa dá veriť novinám, ktoré to píšu?“
- Riešte ohováranie, ktoré ste počuli. A čo máte spraviť, ak ste už o niekom niečo zlé počuli, či čítali, trápi vás to a vždy myslíte na to, keď ste s ním? Tak choďte za tým ohovoreným človekom a vo vhodnej chvíli a vhodným tónom mu povedzte, čo ste počuli a od koho a spýtajte sa ho, ako to je naozaj. Nenoste to v hlave ako nevyriešenú záhadu. Lebo chtiac-nechtiac budete tým ovplyvnený. Možno sa dozviete, že to niečo zlé je pravda a možno nie je. Urobte si názor na základe faktov a nie na základe článkov bulvárnej tlače či názorov podnikového ohovárača. Zahoďte nepodložené negatívne domnienky. A isté je, že vy budete mať omnoho lepší pocit zo seba a budete sa môcť pozrieť iným do očí.