„Šťastní ľudia sú tí, ktorí nikdy neprerazia,“ pokračoval. „Šťastní ľudia vôbec nechápu, ako pracujú trhy alebo ako funguje firma.“ Jeho výroky nie sú neobvyklé. Viem, že máme kultúrne predsudky, že šťastní ľudia sú anti-intelektuáli, žijú vo falošných predstavách alebo sú povrchní. Všetci sme už počuli, že „hlúposť je dokonalé šťastie, blaženosť.“ Ale v skutočnosti máme len základnú nevedomosť ohľadne dokonalého šťastia. To je časť problému. Každý pozná niekoho, kto rozumovo vyniká a je nešťastný. A každý pozná niekoho, kto je úspešný, a nie šťastný. Narazil som na oba typy nedávno počas svojho prieskumu v Harvarde a vo Fortune 500 spoločností. Keď sa pozriete na oba tieto typy jednotlivcov, ľahko by ste nadobudli dojem, že šťastie nemá nič čo do činenia s úspechom alebo inteligenciou, alebo sú dokonca úplne v rozpore. Ale opak je pravdou.
Výsledky viac než desaťročných výskumov dokazujú, že oba typy (inteligentný/nešťastný, a úspešný/nešťastný) vlastne podávajú nižšie výkony, ako by mohli v skutočnosti dosiahnuť, keby boli šťastní.
Šťastie je značnou výhodou. V skutočnosti je šťastie jedinou a najväčšou konkurenčnou výhodou v modernej ekonomike.
Iba 25 % našich pracovných úspechov je založených na inteligencii a technických zručnostiach.
Dospeli sme k tomu na základe pokusov, že keď sa zvýšila úroveň pozitívnych emócií oboch typov, ich kognitívne schopnosti a úspech stúpali prudko hore. Skutočný príbeh šťastia spočíva v tom, že každý z nás má istý potenciál – ohľadne inteligencie, športových schopností, svalstva, kreativity a produktivity – a skôr dosiahneme horné hranice svojich rozumových schopností, keď sa cítime pozitívne, než negatívne alebo neutrálne naladení. Napríklad dopamín, neurochemická látka vylučovaná naším telom, ktorá nám pomáha zažívať radosť a šťastie, prináša dodatočný zisk: aktivuje centrá učenia v mozgu, umožňuje nášmu mozgu, aby sa stal „intelektuálnou špongiou“. Určite ste sa s tým v minulosti stretli.
Čo je dopamín – molekula nielen šťastia
Význam dopamínu bol vlastne objavený náhodou. V roku 1954 sa dvaja vedci zaoberajúci sa neurológiou na McGillovej univerzite, James Olds a Peter Milner, rozhodli implantovať hlboko do krysieho mozgu elektródu. Umiestnenie elektródy bolo vcelku dielom náhody, pretože v tej dobe bola geografia mozgu neznáma. Ale mali šťastie, pretože zaviedli ihlu do tesnej blízkosti nucleus accumbens (NAcc), časti mozgu, ktorej dráždenie vyvoláva príjemné pocity. Kedykoľvek jete čokoládový zákusok alebo počúvate svoju obľúbenú pesničku alebo vidíte, ako váš obľúbený tím vyhral majstrovstvá v hocičom, je to váš NAcc, ktorý vám dodáva tú dobrú náladu. Olds a Milner ale rýchle zistili, že príliš mnoho radosti môže byť osudné. Voperovali elektródu do mozgu niekoľkým hlodavcom a potom do každej z nich zaviedli slabý prúd, takže NAcc bol neustále dráždený. Vedci si všimli, že následne hlodavci stratili o čokoľvek záujem. Prestali žrať a piť. Prestali všetky ich milostné nahovárania. Krysy sa jednoducho uvelebili v kútiku klietky premožené pocitom blaha. V priebehu pár dní všetky zvieratá zahynuli. Zomreli od smädu. Vyžadovalo to niekoľko desaťročí dôvtipného bádania, než neurológovia zistili, že krysy trpeli nadbytkom dopamínu. Dráždenie NAcc vyvolalo obrovský nadbytok látky prenášajúcej nervové impulzy, ktorý zaplavil hlodavcov rozkošou. Návykové drogy používané narkomanmi fungujú rovnako: po dávke kokaínu je na tom narkoman presne ako krysa v elektrickom vytržení. Mozog oboch je ochromený pocitmi rozkoše. Dnes je z toho dopamínové klišé: chemické objasnenie sexu, drog a rokenrolu. Ale pocit šťastia nie je ten jediný, ktorý dopamín vyvoláva. Vedci dnes vedia, že prenášače nervových vzruchov pomáhajú regulovať všetky naše emócie, od prvých záchvevov lásky až po inštinktívne pocity znechutenia. Sú bežnou nervovou menou, ktorú razí naša myseľ, sú to molekuly, ktoré nám pomáhajú rozhodnúť sa medzi alternatívami. Keď študujeme, ako dopamín v mozgu pracuje, začíname chápať, prečo naše pocity dokážu preniknúť k jadru problému. Zatiaľ čo Platón zavrhol emócie ako iracionálne a nevedomé – neskrotiteľné kone mysle – v skutočnosti emócie reprezentujú výsledok spracovania obrovského množstva skryto prevedených analýz. Za mnoho poznatkov, ako dopamín funguje, vďačíme priekopníckym prácam Wolframa Schulza.
Podľa: www.scienceworld.cz
Ak ste sa šprtali na test v škole a stresovali ste sa, pravdepodobne ste si už tri dni po teste nabifľované informácie nepamätali – dokonca aj v prípade, že šlo o dôležité informácie využiteľné vo vašej práci. Ale je možné, že ste si pred desaťročím alebo ešte pred viac rokmi zapamätali „slaďák“ a váš mozog si udržal túto informáciu dodnes – sčasti kvôli chytľavej melódii a sčasti preto, lebo vaše centrum učenia v mozgu bolo aktivované dopamínom. V psychologických pokusoch sa „predpripravili“ pokusné osoby, aby v nich vznikli pozitívne emócie a potom sa sledovala ich výkonnosť.
Aj vy sami si takto môžete „predpripraviť“ ľudí, aby sa dostali do pohody. Ako „predpripravíte“ štvorročné dieťa, aby bolo šťastné? Spýtajte sa ho na jeho najšťastnejšiu spomienku. A hneď na to sa výrazne zvýši jeho priestorová predstavivosť, čo mu umožní spájať kocky o 50 % rýchlejšie ako deti, ktoré sa cítia neutrálne. Lekári, u ktorých bola navodená pozitívna nálada, dospeli k správnej diagnóze o 19 % rýchlejšie ako ich negatívne naladení kolegovia. Predajcovia majú o 37 % vyššiu úroveň predajov, keď sú optimistickí. Analýza vo firmách odhalila, že takmer v každej z nich sa zvýši výkonnosť, pokiaľ prevláda pozitívne myslenie.
Možno ten obchodník s akciami mienil, že šťastní ľudia sú povrchní a neuvedomujú si „svetové“ problémy. Často si mylne myslíme, že „hlbokí“ ľudia sú tí, ktorí „hlboko“ premýšľajú. Čím pochmúrnejší film, čím katastrofickejší koniec, tým je jeho tvorca považovaný za väčšieho umelca. Čím viac chaosu na obraze maliara alebo v živote muzikanta, tým za tvorivejších ich považujeme. Ale to nie je pravda. Aby bol človek pozitívny a veril niečomu uprostred nepriazne osudu, to si pýta veľkú dávku premýšľavosti a inteligencie. Negatívne pocity v skutočnosti vychádzajú z najprimitívnejšej časti mozgu, ktorá reaguje na strach a hrozbu. Vidieť svet okolo seba negatívne je jednoduché. Vytváranie kognitívnej stratégie ako pozitívne odpovedať na výzvy si vyžaduje fungovanie mozgu na vyššej úrovni. Bádatelia, ako napríklad Barbara Fredericksonová, zistili, že keď sme negatívne naladení, náš mozog sa uchyľuje k uvažovaniu o svete v štýle „bojovať alebo zdrhnúť“. Ale ak sme pozitívne naladení, náš mozog „sa rozširuje a rozvíja“. Umožní nám tak nájsť nové spôsoby ako dosiahnuť úspech.
Ak chcete vidieť, čoho je váš mozog schopný v práci alebo v škole, snažte sa zvýšiť hladinu svojho šťastia pred tým, než sa pustíte zdolávať výzvy. Ak zoberieme do úvahy všetky štúdie o výhodách šťastia a o tom, ako pozitívne naladený mozog žne lepší úspech v podnikaní, záver je jasný: je rozumné byť šťastným.
Spracovala – red – podľa: www.hbr.org