...aj keď vo všeobecnosti prevláda názor, že v dnešnej dobe môže byť šťastný len hlupák. Opak potvrdili výskumy prebiehajúce viac než desať rokov. Nešťastní ľudia, aj keď sú inteligentní a úspešní, podávajú v skutočnosti nižšie výkony, ako by mohli dosiahnuť, keby u nich zavládol pocit šťastia a pozitívneho myslenia. Pretože dopamín, látka, ktorá nám pomáha zažívať radosť a šťastie, prináša so sebou dodatočný zisk: aktivuje centrá učenia v mozgu a umožňuje mu tak, aby sa stal „intelektuálnou špongiou“. A ako sa stať šťastným? Skúste počúvnuť rady a vyskúšať návody uvádzané v našej téme mesiaca. Rozhodne nečakajte, že ľudia okolo vás sa spamätajú a rozhodnú sa urobiť vás šťastnými. To by ste sa načakali! Možno vám postačí, ak sa začnete na svet okolo seba usmievať, rozdávať radosť, chváliť, prejavovať záujem a na problémy sa dívať s patričným nadhľadom a s humorom.
Šťastie je v skutočnosti najväčšou konkurenčnou výhodou v modernej ekonomike.
Iba 25 % našich pracovných úspechov je založených na inteligencii a technických zručnostiach, ktoré sa snažíme stále zlepšovať. A zvyšovanie pocitu šťastia zostáva kdesi bokom nášho záujmu.
Možno ste už na tom ale tak zle, že o svoje šťastie sa budete musieť postarať – povedané „in“ hantýrkou – sofistikovanejším spôsobom. Začnite teda manažovať samých seba – vyčistite si myseľ (čo ako divne sa pri tom budete cítiť, rodinných príslušníkov radšej ušetrite tohto pohľadu na seba), postrážte si svoju energiu (vyprášte zo svojho života všetko a všetkých, čo vám ju uberajú) a zmierte sa s tým, že nikdy nestihnete všetko (zásadou je, aby ste si urobili čas na to, na čom vám v prvom rade záleží). Odborníci dokonca pripravili pre vás štyri cvičenia, ktoré fungujú na dvoch úrovniach. Na prvej úrovni dochádza okamžite k zvýšeniu pocitu šťastia, čo pripraví váš mozog, aby efektívnejšie a tvorivejšie pracoval.
Analýza vo firmách odhalila, že takmer v každej z nich sa zvýši výkonnosť, pokiaľ prevláda pozitívne myslenie. Predajcovia majú o 37 % vyššiu úroveň predajov, keď sú optimistickí. Šťastní lekári dospeli k správnej diagnóze u pacientov o 19 % rýchlejšie ako ich pesimistickí kolegovia. A šťastné deti? Tak tie o 50 % rýchlejšie pospájajú kocky ako deti cítiace sa neslano-nemasno. Samozrejme, o kocky až tak nejde...
Na druhej úrovni, pokiaľ vydržíte cvičenia opakovať istú dobu, „prerobíte“ vedenie sietí svojich neurónov tak, že sa stanete šťastnejším, optimistickejším a odolnejším voči nepriazni osobného či pracovného života. No neznie to krásne? Väčšine z nás rozhodne furt lepšie ako názvy vyhlásených antidepresív.
S pozdravom
Renáta Kubová